Slovensko pod tlakom zmien: Od povodní po ústavné otázky

Tu sú niektoré z najnovších udalostí zo Slovenska a zo sveta:

  • Slovensko dostane odškodnenie za povodne – Európska komisia navrhla uvoľniť 280 miliónov eur na obnovu po záplavách v strednej Európe. Slovensko by malo získať 2,1 milióna eur.
  • Pandemická zmluva WHO vyvoláva napätie – Slovenská vláda odmieta podpísať pandemickú dohodu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pričom premiér Robert Fico tvrdí, že by zasahovala do suverenity krajiny. Vedci a lekári však podporujú jej prijatie.
  • Novela ústavy môže ovplyvniť vzťahy Slovenska s EÚ – Mimovládne organizácie varujú, že návrh ústavných zmien by mohol oslabiť demokratické princípy a priblížiť krajinu k Rusku.
  • Televízia Markíza spúšťa nový projekt TN Live – Ide o digitálnu platformu, ktorá bude prinášať správy v reálnom čase, čím sa televízne spravodajstvo posúva do online sveta.
  • Dánsko ako vzor pre Slovensko – Táto škandinávska krajina je lídrom vo veternej energetike a patrí medzi najšťastnejšie krajiny sveta. Slovensko by si mohlo vziať príklad z ich prístupu k obnoviteľným zdrojom

Európska pomoc Slovensku: 2,1 milióna eur na obnovu po povodniach

Európska komisia navrhla uvoľniť 280 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie na obnovu po ničivých záplavách, ktoré zasiahli strednú Európu v septembri a októbri 2024. Slovensko by malo z tejto sumy získať 2,1 milióna eur.

Zvyšné prostriedky sú určené pre Rakúsko, Česko, Poľsko, Bosnu a Hercegovinu a Moldavsko. Návrh musí ešte schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Fond solidarity slúži na financovanie opravy poškodenej infraštruktúry, zabezpečenie dočasného ubytovania a ochranu zasiahnutých komunít. Prostriedky budú využité aj na záchranu kultúrneho dedičstva a čistiace práce1.

Záplavy spôsobila tlaková níž Boris, ktorá najprv zasiahla Rakúsko a Česko, následne sa rozšírila do Poľska a ďalších častí strednej Európy. V októbri prudké prívalové dažde a zosuvy pôdy spôsobili rozsiahle škody v Bosne a Hercegovine.

Slovensko odmieta pandemickú dohodu WHO: Spor o suverenitu a globálnu spoluprácu

Slovenská vláda sa rozhodla nepodporiť pandemickú dohodu WHO, pričom premiér Robert Fico tvrdí, že by mohla zasahovať do suverenity krajiny. Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo znenie dohody, pričom 124 štátov hlasovalo za, zatiaľ čo Slovensko sa spolu s ďalšími 10 krajinami zdržalo hlasovania.

Podľa odborníkov dohoda neohrozuje suverenitu štátov, ale naopak, posilňuje globálnu spoluprácu pri prevencii a reakcii na budúce pandémie. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vyjadril nesúhlas s postojom vlády a poukázal na výhody dohody, pričom prezident Peter Pellegrini označil odmietnutie za nezodpovedné.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus osobne kontaktoval Fica a požiadal ho, aby Slovensko zmenilo svoj postoj, no vláda zotrvala na svojom rozhodnutí.

Slovensko na križovatke: Ústavné zmeny môžu ovplyvniť vzťahy s EÚ

Vládna novela ústavy na Slovensku vyvoláva obavy medzi mimovládnymi organizáciami, ktoré varujú, že by mohla oslabiť demokratické princípy a priblížiť krajinu k Rusku. Návrh obsahuje ustanovenie o nadradenosti Ústavy SR nad právom EÚ a medzinárodnými dohovormi, čo by podľa kritikov umožnilo vláde selektívne ignorovať európske pravidlá.

Organizácie upozorňujú, že novela by mohla viesť k cenzúre školstva, vedy a kultúry, obmedzeniu adopcií a oslabeniu ochrany detí, žien a ľudí so zdravotným znevýhodnením. Kritici tvrdia, že vláda prezentuje zmeny ako ochranu národnej identity, no v skutočnosti ide o krok, ktorý by mohol oslabiť právny štát a demokratické brzdy3.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) plánuje predložiť tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú výhrady vo svedomí, práv detí a zákazu surogátneho materstva. Opozičné aj koaličné strany sa budú musieť rozhodnúť, či návrh podporia, pričom jeho schválenie by mohlo mať zásadný vplyv na vzťahy Slovenska s EÚ.

TN Live: Rýchle a aktuálne správy od Markízy priamo do vášho zariadenia

Live, nový online projekt, ktorý spojí dôveryhodnosť televízneho spravodajstva s rýchlosťou a flexibilitou digitálnych platforiem2.

TN Live bude prinášať aktuálne informácie každý pracovný deň od 9:00 do 20:00 a bude dostupné bezplatne cez TVNOVINY.sk, mobilnú aplikáciu a streamovaciu službu Voyo. Hlavnou výhodou je schopnosť okamžite reagovať na dianie, bez potreby dlhšej prípravy typickej pre klasické televízne vysielanie.

Projekt využíva moderné hybridné štúdio, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Je vybavené LED videowallom, vertikálnym displejom, inteligentne ovládanými kamerami a využíva umelú inteligenciu na automatizáciu spravodajského obsahu.

Moderátorom TN Live bude Daniel Očenáš, pričom súčasťou projektu budú aj autorské relácie Kristíny Kövešovej a Jána Tribulu. Tento projekt je súčasťou širšej digitálnej stratégie Markízy, ktorá reflektuje meniace sa potreby divákov a rastúci význam online spravodajstva.

Veterná energia a kvalita života: Čo sa môže Slovensko naučiť od Dánska?

Dánsko je svetovým lídrom vo veternej energetike, pričom až 58 % elektriny v krajine pochádza z vetra. Táto škandinávska krajina sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach rebríčka najšťastnejších krajín sveta, čo jej obyvatelia pripisujú silnému sociálnemu systému, bezpečnému prostrediu a udržateľnej energetike.

Slovensko má potenciál rozvíjať veternú energiu, najmä v oblastiach ako Záhorie či Podunajská nížina, no od roku 2003 u nás nepribudla žiadna nová veterná elektráreň. Hlavnými prekážkami sú legislatívne obmedzenia a zdĺhavé povoľovacie procesy. Napriek tomu sa pripravuje výstavba šiestich veterných parkov v lokalitách Drahovce, Galanta, Skalica a Kopčany – Gbely, ktoré by mohli zásobovať vyše 430-tisíc domácností.

Dánsko ukazuje, že investície do obnoviteľných zdrojov môžu priniesť nielen energetickú nezávislosť, ale aj vyššiu kvalitu života. Mohlo by si Slovensko vziať príklad z ich prístupu?

Related Post

Pridaj komentár