Prezident Vladimir Putin podmieňuje mier na Ukrajine písomným záväzkom západných lídrov, že zastavia rozširovanie NATO smerom na východ a zrušia niektoré sankcie voči Rusku. Podľa troch ruských zdrojov oboznámených s rokovaniami Putin očakáva formálne vylúčenie členstva Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v aliancii.
Americký prezident Donald Trump opakovane vyjadril frustráciu z Putina a varoval, že ruský líder sa „hrá s ohňom“, keď odmieta rokovať o prímerí, hoci ruské sily dosahujú úspechy na bojisku.
Po viac ako dvojhodinovom rozhovore medzi oboma lídrami minulý týždeň Putin údajne súhlasil so spoluprácou na mierovom memorande. Kyjev a Európa však tvrdia, že Moskva zámerne spomaľuje vojenský postup na východe Ukrajiny.
Rusko tiež požaduje neutralitu Ukrajiny, zrušenie časti sankcií, vyriešenie otázky zmrazených ruských aktív a ochranu rusky hovoriacej menšiny na Ukrajine. Ak sa dohoda nenaplní, Putin sa podľa zdrojov plánuje vojensky posilniť svoju pozíciu a varuje, že „budúci mier bude ešte bolestivejší“.
Kyjev odmieta umožniť Rusku právo veta na jeho ambície vstúpiť do NATO. NATO zase vyhlásilo, že svoju politiku otvorených dverí nemení napriek požiadavkám Moskvy.
Mier na Ukrajine? Putin požaduje zastavenie expanzie NATO a zrušenie sankcií
Ruský prezident Vladimir Putin požaduje zastavenie rozširovania NATO na východ a zrušenie niektorých sankcií, aby bol ochotný rokovať o mieri na Ukrajine. NATO však opakovane vyhlásilo, že nezmení svoju politiku otvorených dverí, čo znamená, že Ukrajina môže usilovať o členstvo.
Vojna na Ukrajine trvá od februára 2022, keď Putin nariadil inváziu po rokoch konfliktu medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Rusko momentálne kontroluje približne pätinu územia Ukrajiny, no boje sú nákladné v počte obetí aj vo vojenských výdavkoch.
Ekonomické dopady vojny sú citeľné aj v Rusku – nedostatok pracovnej sily, vysoké úrokové sadzby a pokles cien ropy oslabujú ekonomiku. Putin napriek tomu tvrdí, že Moskva dokáže pokračovať vo vojne bez ohľadu na sankcie Západu.
Americký prezident Donald Trump, ktorý dlhodobo prezentuje priateľské vzťahy s Putinom, varoval, že Washington môže uvaliť nové sankcie, ak Rusko nebude aktívne pracovať na mierovom riešení. Trump zároveň ostro reagoval na masívny ruský letecký útok na Ukrajinu.
Putin zostáva neústupný, pokiaľ ide o územné nároky, pričom si Rusko nárokuje celé štyri východné regióny Ukrajiny. Na verejnosti sprísnil svoj postoj a naznačil, že je menej naklonený kompromisom.
Medzinárodná komunita stále hľadá diplomatické riešenie, no rokovania sú zložité a zatiaľ nepriniesli dohodu.
NATO, Rusko a budúcnosť Ukrajiny: Spor o rozširovanie aliancie
Donald Trump tvrdí, že podpora USA vstupu Ukrajiny do NATO bola hlavným dôvodom vojny a naznačil, že Ukrajina členstvo v aliancii nezíska. Spojené štáty na tieto vyjadrenia oficiálne nereagovali.
Vladimir Putin opakovane zdôrazňuje otázku rozširovania NATO, pričom už v roku 2021 Moskva požadovala písomné záruky, že Ukrajina a ďalšie štáty nebudú prijaté do aliancie. NATO však trvá na svojej politike otvorených dverí a odmieta akékoľvek obmedzenia.
Rusko tvrdí, že Spojené štáty po páde Berlínskeho múru v roku 1989 Moskvu oklamali, keď minister zahraničia James Baker údajne sľúbil Sovietskemu zväzu, že NATO sa nebude rozširovať. Tento ústny sľub však nikdy nebol formalizovaný a USA ho odmietajú uznať.
Ruská invázia na Ukrajinu podnietila vstup Fínska do NATO v roku 2023 a Švédska v roku 2024, čo posilnilo východné krídlo aliancie. Západní lídri varujú, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by mohlo viesť k jeho ďalším vojenským ambíciám, pričom tvrdia, že by to mohlo ohroziť samotné NATO.
Rusko naopak označuje tieto vyhlásenia za neopodstatnené strašenie, ale zároveň varuje, že vojna na Ukrajine sa môže prerásť do širšieho konfliktu. Situácia tak zostáva napätá, pričom rokovania o možnom mieri sú stále nejasné.
Zdroj: Reuters, Foto: ta3.com