Zem pod paľbou: Vojnové konflikty, ktoré formujú rok 2025
Vojny formujú svet – menia hranice, rozkladajú spoločnosti a pretvárajú históriu. V roku 2025 je globálna bezpečnostná mapa poznačená konfliktmi, ktoré presahujú geografické hranice a zasahujú do života miliónov. Tento článok ponúka komplexný pohľad na najvážnejšie vojnové zóny dneška, analyzuje ich dôsledky a hľadá odpovede na otázku, kam smeruje svet v čase narastajúcej nestability. Či už ide o boje o územie, ideológiu alebo moc, všetky majú jedno spoločné – zásadný dopad na budúcnosť ľudstva.
Ukrajina vs. Rusko: Tretí rok vojny pod lupou
Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom pokračuje už tretím rokom a situácia sa stále vyvíja dramaticky. Na východnej Ukrajine, najmä v oblasti Pokrovska, sa odohrávajú intenzívne boje, zatiaľ čo Rusko rozšírilo balistické útoky na mestá ako Odesa a Mykolajiv, pričom využíva drony a rakety dlhého doletu. Ukrajina sa okrem priameho nepriateľa musí vyrovnávať aj so zapojením tretích strán, ako je Severná Kórea, ktorá podľa správ poskytuje Rusku vojenskú pomoc. Mierové rokovania, ktoré sa konajú v Turecku, zatiaľ nepriniesli zásadný pokrok – Rusko navrhuje humanitárne prestávky, zatiaľ čo Ukrajina trvá na stretnutí prezidentov. Dronové útoky oboch strán zasahujú civilné aj vojenské ciele a Ukrajina denne hlási zostrelenie desiatok ruských dronov.
Dynamiku konfliktu výrazne ovplyvňuje zahraničná politika Donalda Trumpa, ktorý nalieha na jeho ukončenie do päťdesiatich dní, čo komplikuje rokovania. Európska únia a NATO síce posilňujú podporu Ukrajine, ale zároveň čelia vnútorným sporom o rozsah pomoci. Humanitárna kríza sa prehlbuje – milióny obyvateľov sú vysídlené, infraštruktúra zničená a Ukrajina čelí aj vnútorným politickým turbulenciám. Celý konflikt sa tak čoraz výraznejšie dotýka nielen regionálnej, ale aj globálnej stability.
Gaza v troskách: Konflikt Izrael – Hamas v treťom roku
Konflikt medzi Izraelom a Hamasom, ktorý sa začal útokom palestínskeho militantného hnutia v októbri 2023, sa v roku 2025 dostal do jednej z najvážnejších fáz. Po počiatočnom šesťtýždňovom prímerí, ktoré zahŕňalo výmenu rukojemníkov a humanitárnu pomoc, sa boje opäť rozhorčili. Izraelská armáda spustila rozsiahle pozemné operácie v Pásme Gazy, pričom sa zamerala na oblasti Rafah, Chán Júnis a Netzarimský koridor. Hamas reagoval raketovými útokmi a odmietol čiastkové dohody o prímerí, trvajúc na úplnom stiahnutí izraelských síl.
Humanitárna situácia v Gaze sa medzitým dramaticky zhoršila. Viac než 58 000 Palestínčanov zahynulo, stovky tisíc boli vysídlené a prístup k potravinám a liekom je kriticky obmedzený. OSN a humanitárne organizácie upozorňujú na hroziaci hladomor, pričom distribúcia pomoci je často blokovaná alebo napádaná. Izrael obviňuje Hamas z rabovania zásielok a bránenia distribúcii, zatiaľ čo Hamas tvrdí, že Izrael cielene ničí infraštruktúru a civilné objekty.
Rokovania o prímerí sprostredkované Egyptom, Katarom a USA pokračujú, no zatiaľ bez zásadného pokroku. Izraelský premiér Netanjahu trvá na úplnom odzbrojení Hamasu, zatiaľ čo Hamas požaduje trvalé ukončenie vojny a stiahnutie okupačných síl.
Sudán v troskách: Anatómia najväčšej humanitárnej krízy sveta
Občianska vojna v Sudáne, ktorá vypukla v roku 2023, sa v roku 2025 dostala do jednej z najničivejších fáz. Boje medzi pravidelnou armádou a polovojenskými Jednotkami rýchlej podpory (RSF) sa sústreďujú najmä v oblastiach Chartúmu, Umm Durmánu a regiónu Dárfúr. Ostreľovanie civilných štvrtí, útoky na nemocnice a systematické porušovanie ľudských práv vyústili do najväčšej humanitárnej krízy na svete – viac než 13 miliónov ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov.
RSF nedávno vyhlásili paralelnú vládu v oblastiach pod ich kontrolou, čím sa konflikt ešte viac zradikalizoval a hrozí trvalé rozdelenie krajiny. Humanitárne organizácie upozorňujú na akútny nedostatok potravín, liekov a pitnej vody, pričom OSN varuje pred hroziacim hladomorom. Situáciu zhoršuje aj šírenie chorôb, sexuálne násilie a kolaps zdravotníckeho systému. Susedné krajiny ako Čad, Egypt či Južný Sudán čelia masívnemu prílevu utečencov, čo destabilizuje celý región.
Kongo na hrane: Povstanie M23 a regionálna diplomacia
Občiansky konflikt v Demokratickej republike Kongo medzi vládou a povstaleckou skupinou M23, podporovanou Rwandou, sa v roku 2025 dostal do kritickej fázy. Po tom, čo M23 začiatkom roka bleskovo ovládla mestá Goma a Bukavu, sa front stabilizoval, no boje pokračovali a humanitárna kríza sa prehĺbila. Viac než pol milióna ľudí bolo vysídlených a OSN varovala pred katastrofálnymi podmienkami v utečeneckých táboroch.
Po mesiacoch intenzívnych bojov sa v júli podarilo dosiahnuť významný diplomatický pokrok. V katarskej Dauhe bola podpísaná dohoda o prímerí medzi KDR a M23, ktorá nadväzuje na samostatnú mierovú dohodu medzi Kongom a Rwandou uzavretú vo Washingtone. Obe strany sa zaviazali dodržiavať trvalé prímerie, zdržať sa nenávistnej propagandy a násilného obsadzovania nových území. Africká únia označila túto dohodu za míľnik na ceste k stabilite v regióne Veľkých jazier.
Napriek tomu zostáva situácia krehká. Povstalci trvajú na vlastnej dohode s vládou v Kinshase, keďže washingtonská dohoda podľa nich nerieši všetky problémy. Rokovania o komplexnej mierovej zmluve pokračujú, no frustrácia z pomalého tempa a nedostatku dôvery medzi stranami je citeľná. Konflikt, ktorý trvá už viac než tri desaťročia, tak aj naďalej predstavuje jednu z najvážnejších výziev pre stabilitu v subsaharskej Afrike.
Sýria pod novým režimom: Pád Asada a nástup HTS
V decembri 2024 došlo v Sýrii k zásadnému geopolitickému zlomu. Islamistická skupina Haját Tahrír al-Šám (HTS), ktorá má historické väzby na al-Káidu, spustila nečakanú ofenzívu, počas ktorej obsadila kľúčové mestá ako Aleppo, Homs, Hamá a napokon aj hlavné mesto Damask. Prezident Bašár al-Asad opustil krajinu, čím sa skončila viac než 50-ročná vláda jeho rodiny.
Nový režim pod vedením HTS vyhlásil Sýriu za „slobodnú krajinu pre všetkých Sýrčanov“ a prisľúbil pokojné odovzdanie moci prostredníctvom prechodnej vlády. Premiér Muhammad Džalálí, ktorý zostal v Damasku, vyjadril ochotu spolupracovať s opozíciou a zabezpečiť kontinuitu štátnych inštitúcií1.
Hoci povstalci deklarujú mierové úmysly, medzinárodné spoločenstvo reaguje opatrne. Spojené štáty a Turecko nadviazali kontakt s novou vládou, zatiaľ čo Izrael a niektoré arabské štáty vyjadrujú obavy z možnej destabilizácie regiónu. Desaťtisíce šíitov a príslušníkov menšín opúšťajú krajinu zo strachu pred islamistickým režimom, napriek jeho verejným sľubom o tolerancii.
Občianska vojna v Mjanmarsku: Spojený odboj proti vojenskej junte
Občianska vojna v Mjanmarsku sa v roku 2025 dostala do novej krvavej etapy. Konflikt medzi vojenskou juntou, ktorá prevzala moc v roku 2021, a rôznorodými etnickými povstaleckými skupinami sa rozšíril do viacerých regiónov krajiny. Odbojové sily, vrátane Karenov, Šanov, Kačinov a ďalších, začali koordinovať svoje vojenské operácie, čím výrazne oslabili kontrolu armády nad viacerými oblasťami.
Situáciu ešte viac skomplikovalo ničivé zemetrasenie z marca 2025, ktoré zasiahlo severozápad krajiny. Humanitárna pomoc je blokovaná, keďže armáda využíva dodávky potravín a liekov ako nástroj vojenskej taktiky3. Vojenské útoky pokračujú aj v oblastiach zničených katastrofou, čo vyvoláva medzinárodné odsúdenie a výzvy na prímerie.
Mjanmarská armáda si síce udržiava kontrolu nad hlavným mestom Nepjito, no v mnohých regiónoch stráca pôdu pod nohami. Rusko a Čína naďalej poskytujú režimu diplomatickú a vojenskú podporu, zatiaľ čo demokratické krajiny vyzývajú na ukončenie násilia a obnovu civilnej vlády.
Haiti na pokraji kolapsu: Gangy diktujú realitu
V roku 2025 sa Haiti ocitlo v hlbokej kríze, ktorá svojím rozsahom a brutalitou pripomína vojnový stav. Ozbrojené gangy ovládajú približne 85 % hlavného mesta Port-au-Prince a postupne rozširujú svoj vplyv aj do centrálnych oblastí krajiny, ako sú Mirebalais a Artibonite2. Tieto skupiny páchajú vraždy, únosy, znásilnenia a rabovanie, pričom sa objavujú aj prvé známky tzv. „kriminálnej správy“ – gangy začínajú fungovať ako de facto vláda v niektorých regiónoch.
Humanitárna situácia je katastrofálna. Viac než 1,3 milióna ľudí bolo vysídlených, stovky tisíc čelia akútnemu nedostatku potravín, a verejné služby sa zrútili – dve tretiny nemocníc museli zatvoriť3. V niektorých oblastiach sa šíria choroby ako cholera a tuberkulóza, zatiaľ čo utečenecké tábory sú preplnené a nevyhovujúce.
Bezpečnostné zložky sú paralyzované. Polícia je oslabená, niektorí jej členovia sú obviňovaní z porušovania ľudských práv, a medzinárodná podpora – napríklad misia pod vedením Kene – zatiaľ nedokázala obnoviť poriadok3. Vláda sa skrýva v posledných bezpečných enklávach, zatiaľ čo gangy požadujú politické uznanie a rokovania o moci.
Mexiko na hrane: Keď násilie prepíše zákony
V roku 2025 sa Mexiko nachádza v hlbokej bezpečnostnej kríze, ktorú spôsobuje eskalujúce násilie drogových kartelov. Organizácie ako Sinaloa, Jalisco New Generation či Santa Rosa de Lima vedú brutálne boje o územie, pričom ich aktivity presahujú hranice bežnej kriminality a vytvárajú podmienky podobné ozbrojenému konfliktu.
V mestách ako Culiacán či Guanajuato sa gangy pohybujú otvorene, často ozbrojené ťažkými zbraňami, a kontrolujú celé štvrte. Prestrelky, únosy, vraždy a výpalníctvo sú na dennom poriadku. V roku 2025 sa situácia ešte zhoršila po tom, čo USA zaradili viaceré kartely na zoznam medzinárodných teroristických organizácií3. Mexická vláda pod tlakom Washingtonu zintenzívnila zásahy – do ulíc nasadila armádu, vykonáva razie na laboratóriá a zadržala tisíce osôb.
Napriek týmto opatreniam sa humanitárna situácia zhoršuje. V niektorých oblastiach sa gangy správajú ako de facto vláda – poskytujú „ochranu“, vyberajú dane a kontrolujú prístup k základným službám. Polícia je často paralyzovaná, či už kvôli korupcii, alebo strachu z odplaty. Obyvatelia žijú v permanentnom ohrození, pričom počet obetí násilia od roku 2006 presiahol 450 000.
Kórejský polostrov na hrane: Eskalácia napätia medzi severom a juhom
Napätie na Kórejskom polostrove v roku 2025 dosiahlo najvyššiu úroveň za posledné desaťročia. Severná Kórea pod vedením Kim Čong-una výrazne zintenzívnila vojenské aktivity – od testovania balistických rakiet až po vypustenie špionážneho satelitu, ktorý snímal americké základne na Guame. V reakcii na tieto kroky Južná Kórea pozastavila platnosť vojenskej dohody z roku 2018 a obnovila prieskumné lety v okolí demilitarizovanej zóny.
Politické vzťahy sa dramaticky zhoršili po tom, čo KĽDR označila Južnú Kóreu za „hlavného nepriateľa“ a zrušila všetky komunikačné kanály medzi oboma krajinami. Kim Čong-un dokonca vyzval na ústavnú zmenu, ktorá by Južnú Kóreu definovala ako samostatný štát a nepriateľa číslo jeden2. V tejto atmosfére sa objavujú obavy z možného ozbrojeného konfliktu, pričom severokórejský režim otvorene hovorí o možnosti preventívneho jadrového útoku.
Zásadným faktorom eskalácie je aj posilnenie vzťahov medzi KĽDR a Ruskom. Podľa západných zdrojov Severná Kórea dodáva Rusku zbrane pre vojnu na Ukrajine, čo ešte viac komplikuje medzinárodné vzťahy. Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko reagujú spoločnými vojenskými cvičeniami, ktoré Pchjongjang označuje za provokáciu.
Taiwanský prieliv pod paľbou: Keď sa diplomacia mení na konfrontáciu
Napätie v oblasti Juhočínskeho mora a okolo Taiwanu v roku 2025 dosahuje kritickú úroveň. Čínska armáda vykonáva pravidelné vojenské cvičenia v blízkosti ostrova, pričom nedávno došlo k nebezpečnému manévru čínskej vojenskej lode, ktorá takmer narazila do amerického torpédoborca USS Chung-Hoon počas jeho plavby Taiwanským prielivom. Incident bol označený za provokáciu a vyvolal ostré reakcie zo strany USA, Kanady aj Taiwanu.
Čína zároveň ostro odmietla diplomatické rokovania s americkým ministrom obrany, pričom ako dôvod uviedla postoj USA k otázke Taiwanu. Peking považuje ostrov za súčasť svojho územia a posilňuje tlak na jeho podrobenie – politicky aj vojensky. Spojené štáty naopak zintenzívnili podporu Taiwanu, vrátane miliardového balíka vojenskej pomoci, čo Čína označila za vážne porušenie medzinárodných záväzkov3.
Situáciu ďalej komplikuje zahraničná politika Donalda Trumpa, ktorý sa vrátil do úradu s tvrdším postojom voči Číne. Jeho administratíva podporuje vojenskú prítomnosť USA v regióne a posilňuje obranné väzby s Taiwanom, čo Peking vníma ako provokáciu. Analytici varujú, že kombinácia agresívnych manévrov, diplomatických sporov a vojenskej podpory môže viesť k neúmyselnej eskalácii konfliktu.
O autorovi
