Zakarpatská Rus: Strieborná zem medzi impériami, identitami a hranicami
Zakarpatská Rus, historicky známa aj ako Podkarpatská Rus, je región s bohatou a komplikovanou minulosťou, ktorý sa dnes nachádza prevažne na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. V minulosti však patril rôznym štátnym útvarom – od Uhorského kráľovstva, cez Česko-Slovensko, až po Sovietsky zväz.
Po skončení prvej svetovej vojny sa politická mapa strednej Európy výrazne zmenila. Jedným z dôsledkov bolo aj začlenenie územia Podkarpatskej Rusi do novovzniknutého štátu Česko-Slovensko. Tento krok bol potvrdený Saintgermainskou zmluvou z roku 1919, ktorá bola jednou z mierových dohôd uzatvorených medzi víťaznými mocnosťami a porazeným Rakúsko-Uhorskom. Zmluva uznala právo Česko-Slovenska na správu tohto územia, ktoré dovtedy patrilo Uhorsku.
Podkarpatská Rus sa tak stala najvýchodnejšou časťou republiky, obývanou prevažne Rusínmi, ale aj Maďarmi, Slovákmi a ďalšími národnostnými skupinami. V nasledujúcich rokoch získala autonómne postavenie, čo sa prejavilo v samosprávnych právomociach, kultúrnej politike a vzniku vlastných inštitúcií. Hlavným mestom bol najprv Užhorod, neskôr sa centrom autonómnej správy stal Chust.
V roku 1939, po rozpade Česko-Slovenska, bola vyhlásená krátkodobá Karpatská Ukrajina, ktorá však bola takmer okamžite obsadená Maďarskom.
Po skončení druhej svetovej vojny sa územie Podkarpatskej Rusi definitívne odčlenilo od Česko-Slovenska. Na základe zmluvy z 29. júna 1945 medzi československou a sovietskou vládou sa región stal súčasťou Sovietskeho zväzu, konkrétne Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (Ukrajinskej SSR). Tento krok bol súčasťou širších geopolitických dohôd, ktoré formovali povojnové usporiadanie Európy. Pre obyvateľov regiónu to znamenalo začiatok obdobia sovietizácie, sprevádzaného kolektivizáciou, rusifikáciou a obmedzením náboženských a kultúrnych slobôd.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa región stal súčasťou nezávislej Ukrajiny ako Zakarpatská oblasť. Dnes je to administratívna jednotka na západe krajiny, hraničiaca so Slovenskom, Maďarskom, Poľskom a Rumunskom. Napriek politickým zmenám si región zachoval svoju multietnickú a multikultúrnu identitu, pričom významnú časť obyvateľstva tvoria Rusíni, Maďari, Slováci, Ukrajinci, ale aj Rumuni, Židia a Nemci. Zakarpatská oblasť je známa svojou pestrou jazykovou, náboženskou a kultúrnou štruktúrou, ktorá odráža jej bohatú a komplikovanú históriu.
Obyvateľstvo tvoria najmä Rusíni, ale aj Maďari, Slováci, Židia, Nemci a Rumuni. Kultúrne a jazykovo je región mimoriadne pestrý – používa sa rusínčina, ukrajinčina, maďarčina, slovenčina, nemčina aj rumunčina. Nábožensky dominujú gréckokatolíci a pravoslávni.
Zakarpatská Rus je dnes známa ako Strieborná zem – poetické označenie pre kraj bohatý na prírodu, tradície a historické vrstvy. Jej identita je dodnes predmetom diskusií, najmä pokiaľ ide o rusínsku národnú otázku, autonómiu a kultúrne dedičstvo.
Podkarpatská Rus medzi štátmi: Od Česko-Slovenska po sovietsku hranicu
Po skončení prvej svetovej vojny sa územie známe ako Podkarpatská Rus stalo súčasťou Česko-Slovenska na základe Saintgermainskej zmluvy z roku 1919, ktorá potvrdila nové hranice a štátne usporiadanie v strednej Európe. Tento región, obývaný prevažne Rusínmi, získal v rámci republiky autonómne postavenie, čo sa prejavilo aj v politickej a kultúrnej správe. Hlavným mestom bol spočiatku Užhorod, neskôr sa centrom autonómnej správy stal Chust.
V roku 1939, po rozpade Česko-Slovenska a vzniku Slovenského štátu, bola na území Podkarpatskej Rusi vyhlásená krátkodobá Karpatská Ukrajina – pokus o samostatný štát s vlastnou vládou a prezidentom. Tento štátny útvar však existoval len niekoľko hodín, pretože bol takmer okamžite obsadený Maďarskom, ktoré si nárokovalo územie na základe historických väzieb z čias Uhorska. Maďarská okupácia trvala až do konca druhej svetovej vojny, po ktorej sa región stal súčasťou Sovietskeho zväzu.
Od Československa k Ukrajine: Zakarpatská Rus v tieni veľmocí
Po skončení druhej svetovej vojny sa územie Podkarpatskej Rusi definitívne odčlenilo od Československa a na základe zmluvy z 29. júna 1945 sa stalo súčasťou Sovietskeho zväzu, konkrétne Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (Ukrajinskej SSR). Tento krok bol výsledkom politických dohôd medzi československou a sovietskou vládou, pričom obyvatelia regiónu boli vystavení silnej sovietizácii – vrátane kolektivizácie, obmedzenia náboženských slobôd a rusifikácie.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa región stal súčasťou nezávislej Ukrajiny ako Zakarpatská oblasť. Dnes je to administratívna jednotka na západe krajiny, hraničiaca so Slovenskom, Maďarskom, Poľskom a Rumunskom. Napriek politickým zmenám si región zachoval svoju multietnickú a multikultúrnu identitu, pričom významnú časť obyvateľstva tvoria Rusíni, Maďari, Slováci a Ukrajinci.
Zdroj: internet
O autorovi
