Východná hradba: NATO posilňuje obranu pred ruskou hrozbou
Východné krídlo NATO sa stáva epicentrom bezpečnostného záujmu aliancie. Po sérii narušení vzdušného priestoru, hybridných útokoch a rastúcom napätí v regióne, členské štáty ako Poľsko, Rumunsko, Estónsko či Litva zintenzívňujú obranné opatrenia. Nová operácia Eastern Sentry je dôkazom, že aliancia berie hrozby z Ruska vážne a pripravuje sa na dlhodobú stabilizáciu regiónu. Tento článok prináša prehľad najnovších krokov, reakcií a výziev, ktorým čelí východná hranica Európy.
Eastern Sentry: Východná stráž NATO
NATO spustilo novú operáciu s názvom Eastern Sentry (Východná stráž), ktorej cieľom je posilniť ochranu východného krídla aliancie – najmä v krajinách ako Poľsko, Rumunsko, Estónsko a Litva. Operácia bola vyhlásená po sérii narušení vzdušného priestoru týmito štátmi zo strany ruských dronov, pričom generálny tajomník NATO Mark Rutte označil ruské správanie za „bezohľadné a neprijateľné“.
Do misie sa zapoja aj ďalšie členské štáty, vrátane Francúzska, Nemecka, Dánska a Spojeného kráľovstva, ktoré poskytnú stíhačky, fregaty a monitorovacie kapacity. Cieľom je vytvoriť flexibilnú obrannú štruktúru, ktorá bude schopná rýchlo reagovať na akékoľvek narušenie bezpečnosti v regióne.
Bezpečnostné incidenty a reakcie NATO
Poľsko zaznamenalo až 19 prípadov narušenia vzdušného priestoru počas jednej noci, keď ruské drony prenikli do poľského územia počas útokov na Ukrajinu. Niektoré z nich boli zostrelené v spolupráci s aliančnými partnermi, pričom dočasne uzavreli letiská v Rzeszówe, Lubline a Varšave. Incident bol označený za „akt agresie“, ktorý predstavoval skutočnú hrozbu pre bezpečnosť občanov.
Rumunsko hlásilo opakované narušenia svojho vzdušného priestoru, najmä v oblasti Tulcea pri hraniciach s Ukrajinou. V reakcii na incidenty rumunská protivzdušná obrana nasadila stíhačky F-16 a rozšírila bezletové zóny v pohraničných oblastiach3. Estónsko taktiež zvýšilo pohotovosť radarových systémov, keďže zaznamenalo neidentifikované lety v blízkosti svojich hraníc.
Krízové protokoly: Litva a Slovensko sa pripravujú na najhoršie
Niektoré štáty na východnom krídle NATO, ako Litva a Slovensko, začali radikálne upravovať krízové protokoly v reakcii na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. V duchu skúseností z Ukrajiny sa zdravotnícke zariadenia pripravujú na možnosť ozbrojeného konfliktu.
V Litve nemocnice ako Santaros Klinikos vo Vilniuse budujú podzemné operačné sály, autonómne energetické systémy a kryty, ktoré umožnia fungovanie aj pri výpadku elektriny či vody. Zdravotníci absolvujú výcvik podľa ukrajinského modelu, vrátane práce v bojových podmienkach, používania nepriestrelných viest a satelitnej komunikácie.
Na Slovensku sa zatiaľ zameriavajú najmä na personálne posilnenie nemocníc, pričom niektoré zariadenia na Spiši zamestnávajú ukrajinských lekárov, ktorí prinášajú cenné skúsenosti z frontovej medicíny. Vláda zároveň zvažuje revíziu civilnej obrany, vrátane evakuačných plánov a zásobovania zdravotníckych zariadení.
Podľa expertov ide o preventívne opatrenia, ktoré majú za cieľ minimalizovať chaos v prípade krízy a zabezpečiť kontinuitu zdravotnej starostlivosti aj v extrémnych podmienkach.
Zdroj: internet
O autorovi
