Veterná energia – ekologickejšia budúcnosť alebo veľké riziko aj pre Slovensko

Veterná energia patrí medzi najrýchlejšie rastúce obnoviteľné zdroje energie na svete. Európska únia ju vníma ako jeden z hlavných pilierov prechodu na klimaticky neutrálnu ekonomiku. Napriek tomu, že na Slovensku sa veterné turbíny zatiaľ počítajú len na jednotky, v Európe už vietor vyrába viac než tretinu všetkej elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Ministerstvo životného prostredia SR nedávno oznámilo spustenie procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) pre dve nové zóny plánovaných veterných parkov – jednu v okolí Michaloviec a druhú pri Hlohovci. Minister Tomáš Taraba pritom prisľúbil, že štát bude dôkladne hodnotiť všetky ekologické, technické aj spoločenské dopady projektov. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi energetickými potrebami krajiny a ochranou životného prostredia.

Vietor ako čistý zdroj energie

Veterná energia vzniká premenou kinetickej energie prúdiaceho vzduchu na elektrinu prostredníctvom turbíny, ktorej lopatky poháňa vietor. Táto technológia neprodukuje skleníkové plyny ani emisie CO₂ počas prevádzky a nevyžaduje dovoz palív, čím prispieva k energetickej nezávislosti krajín.

Európska únia dlhodobo podporuje rozvoj veterných zdrojov prostredníctvom iniciatívy REPowerEU, ktorá má zrýchliť prechod od fosílnych palív k obnoviteľným energiám. Podľa oficiálnych údajov Európskej komisie pokrýva vietor približne 37 % z celkovej produkcie elektriny z OZE v členských štátoch.

Kde vietor fúka najviac?

Využívanie veternej energie sa v rámci EÚ značne líši. Najviac veterných turbín sa nachádza v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Dánsku, ktoré patria medzi svetových lídrov v tejto oblasti.

• Nemecko je európskou veľmocou veternej energie – má vyše 30 000 turbín, ktoré pokrývajú približne štvrtinu jeho spotreby elektriny.
• Dánsko je historickým priekopníkom, kde veterná energia tvorí takmer polovicu celkovej výroby elektriny.
• Španielsko a Francúzsko investujú do modernizácie existujúcich parkov aj do rozvoja pobrežných veterných elektrární, ktoré využívajú silné morské vetry.
• Veľká Británia (hoci už mimo EÚ) je svetovým lídrom v offshore veterných parkoch – turbíny umiestnené na mori tvoria základ jej obnoviteľného mixu.

Tieto krajiny ukazujú, že veterná energia sa môže stať kľúčovým zdrojom stabilnej a čistej elektriny, ak je dobre naplánovaná a technologicky podporená.

Slovenský vietor ešte len naberá silu

Na Slovensku má veterná energetika zatiaľ len symbolické zastúpenie. V prevádzke je päť veterných turbín (štyri v Cerovej a jedna na Myjave na obcou Vrbové), s celkovým inštalovaným výkonom 3,1 MW a ročnou výrobou približne 5,5 GWh elektrickej energie. To predstavuje zanedbateľný podiel na celkovej výrobe elektriny.

Národný energetický a klimatický plán však počíta s tým, že do roku 2030 sa kapacita veterných zdrojov zásadne zvýši. To by znamenalo stovky nových turbín rozmiestnených v zónach, ktoré budú detailne preskúmané z hľadiska dopadov na prírodu, krajinu aj obyvateľov.

Minister Taraba v tejto súvislosti zdôraznil, že „žiadne povolenie sa neudeľuje automaticky a každá lokalita bude hodnotená individuálne“. Vláda chce zabrániť živelnému rozmachu výstavby bez dostatočného environmentálneho preverenia, ako sa to stalo v niektorých štátoch západnej Európy.

Výhody veterných elektrární

1. Ochrana klímy a nízke emisie
Veterné turbíny počas prevádzky neprodukujú žiadne skleníkové plyny. V porovnaní s uhlím či plynom tak predstavujú významný príspevok k znižovaniu emisií a k plneniu klimatických cieľov EÚ.

2. Energetická sebestačnosť
Keďže vietor je prírodný zdroj, krajina sa stáva menej závislou od dovozu palív. To je dôležité najmä v čase energetických kríz alebo geopolitických napätí.

3. Ekonomické prínosy pre regióny
Miestne samosprávy a obyvatelia môžu mať priamy úžitok – napríklad formou poplatkov, prenájmov pôdy či daní z výstavby. Veterné parky navyše vytvárajú pracovné miesta v oblasti údržby, logistiky či servisu.

4. Kombinácia s inými zdrojmi
Veterné elektrárne možno efektívne kombinovať so solárnymi zdrojmi – keď je menej slnečno, často fúka vietor, čím sa vyrovnáva výrobný profil.

Problémy a negatíva veternej energie, ktoré nemožno ignorovať

1. Kolísanie výkonu
Najväčšou technickou výzvou zostáva nestabilita výroby. Keď vietor nefúka, turbína nevyrába. Preto je nevyhnutné budovať moderné batériové úložiská, inteligentné siete a prepojenia so susednými krajinami.

2. Vplyv na krajinu a obyvateľov
Veterné turbíny výrazne menia krajinný ráz, čo vyvoláva obavy najmä v regiónoch so silným turizmom alebo prírodným charakterom. V niektorých prípadoch môže byť znížená aj hodnota okolitých nehnuteľností.

3. Hluk a tieňový efekt
Moderné turbíny síce produkujú relatívne nízky hluk, no pri nevhodnom umiestnení môžu dlhodobé vibrácie alebo tieňové mihanie vplývať na komfort obyvateľov. Preto je kľúčové dodržiavať prísne odstupy od obytných zón.

4. Dopad na vtáctvo a prírodu
Kolízie vtákov sú reálnym rizikom, hoci podľa environmentálnych hodnotení ide o menej častý jav, než sa často uvádza. Správne plánovanie trás migrácie a umiestnenie turbín mimo chránených území tieto vplyvy výrazne znižuje. Najmodernejšie technológie dokážu výrazne minimalizovať stret najmä s veľkými vtákmi či kŕdľami.

5. Recyklácia materiálov
Životnosť turbíny je približne 25 až 30 rokov. Väčšina konštrukcie sa dá recyklovať, no lopatky z kompozitných materiálov sú zatiaľ problematické – často končia na skládke. Vývoj recyklovateľných alternatív však napreduje.

Veterná energia ako súčasť slovenskej budúcnosti

Slovensko má podľa odborníkov veľký, zatiaľ nevyužitý potenciál pre veternú energiu. Podmienky sú priaznivé najmä na západnom a východnom Slovensku, kde sú veterné toky stabilnejšie. Krajina však potrebuje jasnú stratégiu, ktorá zohľadní environmentálne, ekonomické aj sociálne faktory.

Ak sa štátu podarí nastaviť transparentný systém povoľovania, podporiť výskum a zapojiť miestne komunity, veterná energia môže doplniť jadrové a vodné zdroje a stať sa plnohodnotnou súčasťou energetickej stability Slovenska.

Aký je váš názor na veterné elektrárne? Mali by sa na Slovensku stavať vo väčšom rozsahu, alebo predstavujú riziko pre krajinu a obyvateľov? Napíšte nám do komentára, alebo sa zapojte do diskusie v našej komunite na Telegrame a Facebooku.

Zdroje: SITA.sk, Plán obnovy, Energie-portal.sk, Európsky parlament

O autorovi