Ukrajina ako globálna križovatka: Výzva na občiansku mobilizáciu
V tomto článku sa zameriame na postoje Ruska a jeho najvyšších predstaviteľov v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Považujeme túto tému za kľúčovú v aktuálnom období, pretože nič nie je dôležitejšie než dosiahnutie spravodlivého a trvalého riešenia konfliktu.
V porovnaní s tým sú vnútropolitické spory na Slovensku, mocenské ambície opozície či zákulisné boje len okrajové záležitosti.
Za najzásadnejšie považujeme:
- postoj Spojených štátov voči Rusku
- dodávky rakiet a munície
- zmrazovanie ruských aktív
Ak sa tieto procesy nezastavia alebo nebudú koordinované s cieľom ukončiť konflikt, hrozí jeho eskalácia do globálnych rozmerov.
V tejto súvislosti vyzývame čitateľov, primátorov, starostov, verejne činné osoby, ale aj obyčajných ľudí, aby sa spojili a vytvorili komunitu, ktorá by dokázala v krátkom čase vyvíjať politický tlak.
Neváhajte nás osloviť akoukoľvek formou – prostredníctvom sociálnych sietí, e-mailu alebo telefonicky. Všetky kontaktné údaje nájdete na tejto stránke.
Lavrovove tvrdé odkazy Západu: Ukrajina, Balkán aj budúcnosť OBSE
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v posledných týždňoch opakovane vyjadroval k viacerým kľúčovým otázkam medzinárodnej politiky, pričom jeho vyhlásenia vyvolali pozornosť a diskusie na medzinárodnej scéne.
V súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine Lavrov 23. októbra 2025 ostro kritizoval výzvy na okamžité prímerie. Podľa jeho slov by takéto riešenie znamenalo, že „obrovská časť Ukrajiny by zostala pod kontrolou nacistického režimu“. Zároveň poukázal na zákaz používania ruského jazyka na Ukrajine, ktorý označil za porušenie základných práv, keďže ruština je jedným z oficiálnych jazykov OSN.
„Prímerie by teraz znamenalo len jedno: obrovská časť Ukrajiny by zostala pod kontrolou nacistického režimu. Táto časť Ukrajiny by bola jediným miestom na zemi, kde je celý jazyk právne zakázaný, nehovoriac o tom, že je to oficiálny jazyk OSN a jazyk, ktorým hovorí väčšina obyvateľstva.“
Týmto výrokom Lavrov nadviazal na dlhodobú rétoriku Moskvy, ktorá obviňuje ukrajinské vedenie z potláčania ruskej kultúry a jazyka. Zároveň zdôraznil, že „jednoducho ho zastaviť by znamenalo zabudnúť na základné príčiny tohto konfliktu“, čím odmietol akékoľvek riešenie, ktoré by neobsahovalo zásadné politické a bezpečnostné záruky pre Rusko
Dňa 21. októbra 2025 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov opätovne potvrdil, že podmienky Ruska na ukončenie vojny na Ukrajine zostávajú nezmenené od augustového summitu na Aljaške, kde rokovali prezidenti Donald Trump a Vladimir Putin. Lavrov ostro odmietol výzvy na zastavenie bojov, pokiaľ nebudú vyriešené tzv. základné príčiny konfliktu.
Podľa Lavrova sa Kyjev a jeho európski spojenci snažia vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby zmenili svoj postoj a namiesto komplexného riešenia sa priklonili k dočasnému prímeriu. Takýto prístup je podľa neho v rozpore s dohodou dosiahnutou v Anchorage, kde sa lídri zhodli na potrebe riešiť hlbšie príčiny konfliktu.
Dňa 9. októbra 2025 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT vyzdvihol postoj Slovenska a Maďarska v rámci európskej politiky. Podľa jeho slov tieto dve krajiny „bránia Európsku úniu pred premenou na vojnovú mašinériu“, čím narážal na ich zdržanlivý prístup k vojenskej podpore Ukrajiny a kritiku niektorých rozhodnutí Bruselu.
Lavrov zároveň ostro kritizoval snahy o zrušenie práva veta v rámci EÚ, ktoré by podľa neho zasiahli práve štáty ako Slovensko a Maďarsko – krajiny, ktoré „chcú mier, nie vojnu“. V rozhovore dokonca označil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a ďalších lídrov EÚ za „führermi“, čím vyvolal ostré reakcie v európskych médiách.
Toto vyjadrenie zapadá do širšej rétoriky Moskvy, ktorá sa snaží oslabiť jednotu EÚ v otázke podpory Ukrajiny a zároveň posilniť bilaterálne vzťahy s krajinami, ktoré zaujímajú mierovejšie alebo neutrálnejšie postoje.
Dňa 29. septembra 2025 počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko presadzuje revíziu existujúcich mierových dohôd na Balkáne, konkrétne Daytonských dohôd z roku 1995, ktoré ukončili krvavé konflikty v bývalej Juhoslávii medzi Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi.
Lavrov tvrdil, že tieto dohody sa „zrútili“ a už nechránia práva srbského obyvateľstva, čím obvinil Západ z podkopávania stability regiónu. Zároveň naznačil, že Moskva využije svoje októbrové predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN na otvorenie tejto otázky.
Tento postoj vyvolal obavy z možnej destabilizácie Balkánu, najmä v kontexte pretrvávajúcich napätých vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, ako aj rastúceho napätia v Bosne a Hercegovine. Analytici z ISW (Institute for the Study of War) upozornili, že ide o novú kartu Kremľa, ktorou sa snaží odvrátiť pozornosť Európy od Ukrajiny a zároveň testovať jednotu Západu.
Lavrovove vyjadrenia tak zapadajú do širšej stratégie Ruska, ktorá sa snaží rozšíriť svoj vplyv na juhovýchodnej periférii Európy a zároveň spochybniť existujúce bezpečnostné rámce, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu.
Dňa 1. augusta 2025 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov verejne spochybnil budúcnosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vo svojom vyhlásení uviedol, že „nastal čas zamyslieť sa nad tým, či má existencia OBSE ešte zmysel“, pričom organizáciu označil za paralyzovanú a vytlačenú na okraj medzinárodných procesov.
Lavrov kritizoval OBSE za to, že „na viedenskej platforme už nie je priestor pre spoluprácu ani bezpečnosť“ a dodal, že tvorcovia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe si takúto budúcnosť organizácie určite nepredstavovali. Jeho slová odrážajú rastúcu skepsu Moskvy voči tradičným multilaterálnym inštitúciám, najmä tým, ktoré zohrávajú úlohu v monitorovaní konfliktov a ochrane ľudských práv.
Toto vyhlásenie prichádza v čase, keď OBSE čelí vnútorným blokáciám, najmä kvôli právu veta Ruska, ktoré od začiatku invázie na Ukrajinu výrazne obmedzuje schopnosť organizácie efektívne reagovať na krízy v regióne.
Lavrovove vyjadrenia za posledné obdobie potvrdzujú pokračujúcu konfrontačnú líniu ruskej diplomacie a naznačujú, že Kremeľ neplánuje ustúpiť zo svojich pozícií v kľúčových geopolitických otázkach.
Zdroj: internet, Foto: tumblr.com
O autorovi
