Trumpove požiadavky na G7: tvrdý kurz, ktorý rozdeľuje spojencov
Na septembrovom summite G7 v roku 2025 prezident Donald Trump opäť potvrdil svoj nekompromisný postoj voči globálnym obchodným praktikám a geopolitickým výzvam. Jeho vystúpenie vyvolalo rozruch nielen medzi lídrami najvyspelejších krajín sveta, ale aj v medzinárodných médiách.
Jednou z najvýraznejších požiadaviek bola výzva na uvalenie až 100 % ciel na Čínu a Indiu. Trump obvinil tieto krajiny z toho, že nákupom ruskej ropy nepriamo financujú vojnové úsilie Vladimira Putina. Podľa neho je nevyhnutné, aby G7 podnikla tvrdé ekonomické kroky, ktoré by Moskvu prinútili k mierovým rokovaniam. Európska únia však reagovala opatrne, keďže práve v tom čase rokuje o obchodnej dohode s Indiou a obáva sa odvetných opatrení zo strany Číny.
Trump zároveň obnovil dočasné 10 % clá na tovary z Európy a Japonska, pričom naznačil, že ich výška sa môže zvýšiť, ak sa nedosiahnu nové bilaterálne dohody. Tieto clá sa dotýkajú najmä automobilového priemyslu, ocele a farmaceutických výrobkov. Spojenci sa snažia vyjednať výnimky, aby minimalizovali hospodárske škody.
Ďalším kontroverzným krokom bolo Trumpovo odmietnutie podpísať spoločné komuniké G7, čo je tradičný záver summitu. Dôvodom bola nezhoda v otázke Ukrajiny a Trumpova preferencia transakčnej diplomacie pred multilaterálnou spoluprácou. Tento krok ešte viac prehĺbil napätie medzi USA a ostatnými členmi skupiny.
Zatiaľ čo Trump opustil summit predčasne, ostatní lídri sa dohodli na spoločnom postupe v oblasti prístupu ku kritickým surovinám a regulácie umelej inteligencie. Cieľom je chrániť pracovné miesta, životné prostredie a zabezpečiť férové podmienky na globálnych trhoch.
Trumpove požiadavky ukazujú, že Spojené štáty pod jeho vedením presadzujú tvrdý, jednostranný prístup, ktorý testuje jednotu Západu. Otázkou zostáva, či sa G7 dokáže prispôsobiť tomuto novému štýlu diplomacie bez toho, aby stratila svoju súdržnosť.
G7 – Skupina siedmich najvyspelejších demokracií sveta
G7, známa ako Group of Seven, je neformálne spoločenstvo siedmich najvyspelejších ekonomík: Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Hoci Európska únia nie je oficiálnym členom, pravidelne sa zúčastňuje rokovaní. Skupina vznikla v roku 1975 ako reakcia na ekonomické otrasy 70. rokov, najmä kolaps systému pevných výmenných kurzov a energetickú krízu. Prvé stretnutie sa konalo vo Francúzsku, pričom Kanada sa pripojila o rok neskôr. V 90. rokoch sa skupina rozšírila o Rusko (vznikla G8), no po anexii Krymu v roku 2014 bolo Rusko vylúčené.
G7 nemá trvalý sekretariát ani právne záväzné rozhodnutia, no jej vplyv je značný. Členovia predstavujú viac než 50 % globálneho čistého bohatstva a koordinujú politiky v oblastiach ako obchod, bezpečnosť, klimatické zmeny či technológie. Každý rok sa koná samit, ktorý hostí jedna z členských krajín – v roku 2025 je to Kanada. Okrem hlavného samitu prebiehajú aj stretnutia ministrov financií, zahraničných vecí či zdravotníctva.
Skupina je považovaná za dynamickú a efektívnu platformu, ktorá umožňuje neformálne diskusie bez byrokratických obmedzení. Zastupuje štyroch z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a vďaka svojej veľkosti dokáže rýchlo reagovať na globálne výzvy. G7 síce nie je globálnym rozhodovacím orgánom, ale jej politické signály majú silný vplyv na medzinárodné dianie.
G7 bez Ruska: Morálna voľba alebo diplomatická slepá ulička?
Vylúčenie Ruska zo skupiny G8 (čím sa vrátila späť k formátu G7) v roku 2014 po anexii Krymu bolo vnímané ako silný politický signál zo strany západných demokracií. Hoci G7 nie je formálnou organizáciou s právne záväznými pravidlami, jej členstvo je podmienené zdieľaním spoločných hodnôt – najmä rešpektom k medzinárodnému právu, územnej celistvosti štátov a demokratickým princípom.
Mnohí analytici tvrdia, že vylúčenie Ruska bolo nevyhnutné, aby si G7 zachovala morálnu integritu. Iní zas upozorňujú, že tým stratila možnosť viesť priame dialógy s Moskvou v rámci spoločného stola, čo mohlo obmedziť diplomatické kanály. Odvtedy sa Rusko snaží budovať alternatívne aliancie, napríklad v rámci BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika), kde presadzuje multipolárny svetový poriadok.
Z pohľadu G7 však vylúčenie Ruska potvrdilo, že členstvo nie je len o ekonomickej sile, ale aj o zodpovednosti voči globálnemu spoločenstvu. V kontexte súčasného konfliktu na Ukrajine sa táto pozícia ešte viac upevnila.
Ak chceš, môžeme sa pozrieť na to, ako sa Rusko snaží kompenzovať svoju izoláciu, alebo ako sa mení rovnováha síl medzi G7 a skupinami ako BRICS či G20.
O autorovi
