Trump ukončil vojnu, ktorú nik nedokázal zastaviť

V moderných dejinách konfliktu o Náhorný Karabach, ktorý po desaťročia rozdeľoval Azerbajdžan a Arménsko, sa mnohí svetoví lídri pokúšali sprostredkovať mier, no bez trvalého výsledku. Až nedávno sa objavili náznaky nového diplomatického prielomu, ktorý podnietil vlnu optimizmu na južnom Kaukaze.

Jedným z kľúčových aktérov tohto posunu bol bývalý americký prezident Donald J. Trump, ktorého angažovanosť v regiónoch mimo tradičného zamerania Spojených štátov vzbudila pozornosť medzinárodných médií. Hoci jeho účasť nebola priamou súčasťou dialógu medzi Azerbajdžanom a Kazachstanom, jeho diplomatické iniciatívy a tlak na udržanie stability významne prispeli k obnoveniu rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Trumpova snaha bola zameraná najmä na vyriešenie jedného z najdlhšie pretrvávajúcich etnických sporov v postsovietskej oblasti – konfliktu o Náhorný Karabach. Tento región bol dejiskom opakovaných ozbrojených stretov, ktoré si vyžiadali tisíce životov a spôsobili masívne presídľovanie obyvateľstva.

Podľa niektorých analytikov Trump využil kombináciu ekonomického nátlaku, súkromnej diplomacie a osobných kontaktov, aby donútil obe strany uvažovať o trvalom prímerí. Hoci proces mierového urovnania je stále v raných fázach, práve jeho netradičný prístup mnohí hodnotia ako zlomový moment, ktorý spustil sériu rokovaní a diplomatických návštev medzi znepriatelenými stranami.

🕊️ Trumpove zásluhy na mierovom urovnaní

• Organizoval historický summit v Bielom dome, kde sa stretli arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Summit bol označený za „historický krok k ukončeniu desaťročia trvajúceho konfliktu“.
• Trumpova administratíva bola dlhodobo v kontakte s oboma stranami a pomáhala sprostredkovať rokovania, ktoré predtým viazli.
• Výsledkom je rámcová dohoda o mieri, ktorá zahŕňa aj zriadenie tranzitného koridoru cez južné Arménsko, spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Spojené štáty získali výhradné právo na rozvoj tohto koridoru.
• Trump uviedol, že „mnohí lídri sa pokúšali ukončiť túto vojnu, bez úspechu — až doteraz, vďaka TRUMPOVI“

Náhorný Karabach je jedným z najdlhšie sporných území v postsovietskom priestore, s hlbokými historickými, etnickými a geopolitickými koreňmi. Tu je stručný prehľad:

🗺️ Čo je Náhorný Karabach?

• Geograficky: Horská oblasť v juhozápadnom Azerbajdžane, historicky obývaná prevažne Arménmi.
• Politicky: Bývalá Náhorná karabašská republika (NKR) bola medzinárodne neuznaný štát, ktorý existoval od roku 1991 do roku 2023.
• Hlavné mesto: Stepanakert.

⚔️ Prečo je územie sporné?

• Etnické napätie: Arméni považujú Karabach za súčasť svojej historickej identity, zatiaľ čo Azerbajdžan ho vníma ako neoddeliteľnú súčasť svojho územia.
• Sovietske rozhodnutie: V 20. rokoch 20. storočia pripadlo územie Azerbajdžanu, hoci väčšinu obyvateľstva tvorili Arméni.
• Vyhlásenie nezávislosti: V roku 1991 sa Karabach pokúsil odtrhnúť od Azerbajdžanu, čo viedlo k vojne.
• Dve vojny: Prvá v rokoch 1988–1994, druhá v roku 2020. Obe si vyžiadali tisíce obetí.
• Zánik republiky: V roku 2023 separatisti súhlasili s rozpustením štátnych inštitúcií a reintegráciou do Azerbajdžanu.

🌍 Medzinárodný pohľad

• Žiadna krajina neuznala NKR ako samostatný štát.
• Rusko zohrávalo úlohu sprostredkovateľa, najmä po druhej vojne.
• USA a EÚ vyzývali na mier, ale ich vplyv bol obmedzený.

Trumpov koridor: Cesta, ktorá mení Kaukaz

Tranzitný koridor cez južné Arménsko, známy ako „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“, je jedným z kľúčových bodov nedávno podpísanej mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sprostredkovanej Spojenými štátmi.

🚧 Základné fakty o koridore

• Dĺžka: približne 32 kilometrov
• Trasa: vedie cez južný región Arménska (pravdepodobne oblasť Syunik)
• Účel: prepojiť Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan, čím sa vytvorí priame spojenie bez nutnosti obchádzať cez Irán
• Výstavba: výhradné právo na rozvoj má USA, čo je geopoliticky významný krok
• Názov: pomenovaný po Donaldovi Trumpovi ako symbol jeho sprostredkovateľskej úlohy

🌍 Geopolitický význam

• Pre Azerbajdžan: umožňuje efektívnejší pohyb tovarov, ľudí a energie medzi pevninským Azerbajdžanom a Nachičevanom
• Pre Arménsko: potenciálne ekonomické výhody, ale aj obavy z narušenia suverenity
• Pre USA: posilnenie vplyvu v regióne, kde tradične dominovalo Rusko
• Pre Rusko a Irán: znepokojenie nad americkou prítomnosťou v strategickej oblasti

🧭 Alternatívne názvy a projekty

Niektoré médiá označujú tento projekt aj ako „Trumpov most“ alebo „Zangezurský koridor“, keďže prechádza cez historický región Zangezur.

Nachičevan – geopolitická záhada Kaukazu

Nachičevan, autonómna republika Azerbajdžanu, predstavuje geograficky izolovanú exklávu oddelenú od zvyšku krajiny pásmom arménskeho územia. Táto zvláštnosť nevznikla náhodne, ale je výsledkom spletitých historických a politických procesov, najmä z obdobia Sovietskeho zväzu. Počas Stalinovho pôsobenia boli hranice Zakaukazska zámerne prekresľované s cieľom vytvárať napätie medzi etnickými skupinami, konkrétne medzi Azerbajdžancami a Arménmi. V rámci tejto stratégie sa z Nachičevanu stala autonómna republika v Azerbajdžanskej SSR, čím sa jej prisúdil špecifický politický štatút, no zároveň bola geograficky odstrihnutá.

Politické konflikty medzi Azerbajdžanom a Arménskom, najmä kvôli regiónu Náhorný Karabach, znemožnili akékoľvek priame spojenie s centrálnym Azerbajdžanom. Napriek tomu má Nachičevan strategickú hodnotu, keďže hraničí s Iránom, Arménskom a krátkym úsekom aj s Tureckom. Práve vzťahy s Tureckom a Iránom mu dávajú istú formu vplyvu, hoci jeho izolácia prináša mnoho výziev.

Región je však nielen politicky zaujímavý, ale aj kultúrne a historicky bohatý. Podľa miestnych legiend práve Nachičevan súvisí s Noemovou archou, ktorá mala údajne pristáť na neďalekom Ararate. Táto zmes histórie, mýtov a geopolitiky robí z Nachičevanu unikátne miesto na mape Kaukazu.

O autorovi