USA a Rusko: nová fáza vojny na Ukrajine (článok priebežne aktualizujeme)

Americké rakety Tomahawk a plánované stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom v Budapešti vyvolali v posledných dňoch značný medzinárodný rozruch. Tieto dve udalosti môžu zásadne ovplyvniť vývoj vojny na Ukrajine, ako aj širšie geopolitické vzťahy medzi USA, Ruskom a Európou.

Tomahawk je strela s plochou dráhou letu, ktorú Spojené štáty používajú už od 80. rokov. Vyznačuje sa vysokou presnosťou, schopnosťou lietať nízko nad terénom a doletom až 2 500 kilometrov. V prípade, že by Ukrajina získala tieto zbrane, mohla by zasiahnuť strategické ciele hlboko na ruskom území. Hoci zatiaľ neexistuje oficiálne potvrdenie o dodávke Tomahawkov, prezident Trump naznačil, že ich poskytnutie je predmetom diskusií. Táto možnosť vyvolala ostrú reakciu Moskvy. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev varoval, že odpálenie Tomahawkov by mohlo byť interpretované ako jadrový útok, keďže nie je možné rozlíšiť konvenčnú hlavicu od nukleárnej. Kremeľ označil potenciálnu dodávku za nebezpečnú eskaláciu, ktorá by mohla vážne poškodiť vzťahy medzi USA a Ruskom.

V rovnakom čase sa objavili správy o plánovanom stretnutí medzi Trumpom a Putinom v Budapešti. Podľa dostupných informácií sa obaja lídri dohodli na osobnom stretnutí po telefonáte, ktorý označili za produktívny. Hlavnou témou má byť ukončenie vojny na Ukrajine a stabilizácia situácie na Blízkom východe. Hoci presný dátum stretnutia zatiaľ nebol zverejnený, Trump naznačil, že by sa mohlo uskutočniť v priebehu niekoľkých týždňov. Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril ochotu hostiť túto schôdzku, čím sa Budapešť dostáva do centra medzinárodnej diplomacie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má zároveň navštíviť Washington, kde bude s Trumpom rokovať o obsahu jeho rozhovoru s Putinom.

Tieto paralelné udalosti naznačujú, že vojna na Ukrajine vstupuje do novej fázy, v ktorej sa vojenské možnosti prelínajú s diplomatickými snahami o ukončenie konfliktu. Zatiaľ nie je jasné, či stretnutie v Budapešti prinesie konkrétne výsledky, ani či USA skutočne dodajú Ukrajine rakety Tomahawk. Isté však je, že svet sleduje vývoj s napätím a očakávaním.

Tiché hrozby: Strely, ktoré menia pravidlá vojny

Strely s plochou dráhou letu sú riadené zbrane určené na presné zásahy pozemných alebo námorných cieľov, pričom sa pohybujú nízko nad terénom, aby sa vyhli radarom a protivzdušnej obrane.

Tieto strely, známe aj ako cruise missiles, môžu niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu. Ich hlavnou charakteristikou je nebalistická trajektória a schopnosť kopírovať terén, čo im umožňuje maskovanie pred radarovými systémami. Moderné verzie dosahujú vysokú presnosť a môžu sa pohybovať podzvukovou, nadzvukovou alebo dokonca hypersonickou rýchlosťou.

Historický vývoj siaha až pred prvú svetovú vojnu, no prvé funkčné systémy sa objavili počas druhej svetovej vojny v podobe nemeckej V-1, prezývanej „lietajúca bomba“. Tá využívala gyroskopický navádzací systém a pulzný prúdový motor.

Po vojne pokračoval vývoj najmä v USA a Sovietskom zväze. Americké typy ako SM-62 Snark, MGM-1 Matador a neskôr BGM-109 Tomahawk sa stali základom moderných raketových úderov. Sovietska odpoveď zahŕňala typy ako Ch-20 a neskôr 3K14 Kalibr, ktorý sa používa dodnes.

Strely s plochou dráhou letu sa dnes odpáľajú z rôznych platforiem – ponoriek, lodí či lietadiel – a predstavujú kľúčový prvok moderného strategického arzenálu. Ich schopnosť zasiahnuť vzdialené ciele s chirurgickou presnosťou robí z nich významný nástroj v konfliktoch ako je vojna na Ukrajine.

Stretnutie Trump–Putin v Budapešti sa neuskutoční: Dôvody, napätie a diplomatické pozadie

Donald Trump zrušil plánované stretnutie s Vladimirom Putinom v Budapešti dňa 22. októbra 2025. Oznámil to počas rokovania s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Bielom dome. Ako dôvod uviedol, že mu stretnutie „nepripadalo správne“ a nemal pocit, že by rokovania viedli k želanému výsledku.

Trump zároveň naznačil, že v budúcnosti by k stretnutiu s Putinom predsa len mohlo dôjsť, ak sa zmenia podmienky – najmä postoj Ruska k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine.

Donald Trump sa nestretne s Vladimirom Putinom v Budapešti, hoci sa pôvodne plánovalo, že summit medzi USA a Ruskom by sa mohol uskutočniť práve tam. Dôvody, ktoré viedli k odloženiu stretnutia, sú nasledovné:

❌ Prečo sa stretnutie neuskutoční

• Trump označil stretnutie za „zbytočné“: Vyhlásil, že „nechce strácať čas“, pokiaľ nebude zaručený konkrétny výsledok. Podľa neho by schôdzka nemala zmysel, ak Rusko neprejaví ochotu ustúpiť v kľúčových bodoch.
• Hlavný bod sporu: Ukrajina: Trump naznačil, že odmietnutie Ruska zastaviť boje na frontovej línii je hlavným dôvodom, prečo sa stretnutie odkladá.
• „Rusi chcú príliš veľa“: Podľa nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu sú ruské požiadavky na rokovania neprimerané, čo komplikuje prípravy summitu.
• Neistý termín a diplomatické napätie: Hoci maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že Budapešť je pripravená hostiť summit, termín zostáva neurčitý a prípravné rokovania medzi ministrami zahraničných vecí USA a Ruska sa zatiaľ neuskutočnili.

Trump teda zvolil pragmatický prístup – ak nebude mať stretnutie jasný cieľ a výsledok, radšej ho odloží.

Zdroj: internet, sk.wikipedia.org

O autorovi