Tchienťinská deklarácia ŠOS: Signál novej svetovej rovnováhy
Na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorý sa konal na prelome augusta a septembra 2025 v čínskom Tchienťine, bola prijatá významná deklarácia naznačujúca posun v globálnej geopolitike. Tchienťinská deklarácia predstavuje ambiciózny plán na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi ŠOS a zároveň vysiela jasný signál o snahách vytvoriť alternatívu k západným mocenským štruktúram.
Jedným z najzásadnejších bodov deklarácie je návrh na založenie vlastnej rozvojovej banky ŠOS. Táto inštitúcia by mala slúžiť ako nástroj na financovanie infraštruktúrnych projektov, podporu regionálneho rozvoja a zníženie závislosti od západných finančných organizácií, ako sú Svetová banka či Medzinárodný menový fond (MMF). Vytvorenie banky by zároveň posilnilo ekonomickú autonómiu členských štátov a umožnilo im efektívnejšie reagovať na vlastné potreby.
Deklarácia sa dotkla aj otázky reformy Organizácie Spojených národov (OSN). ŠOS vyzvala na rozšírenie zastúpenia krajín Globálneho Juhu v Bezpečnostnej rade OSN, čím reflektuje rastúcu frustráciu z dominancie tradičných mocností a snahu o spravodlivejšie globálne rozhodovanie.
Zaujímavým aspektom dokumentu je jeho dôraz na neblokovosť a odmietnutie konfrontačnej logiky. ŠOS sa nechce profilovať ako „východná NATO“, ale ako platforma pre spoluprácu bez ideologických bariér. Napriek tomu je zrejmé, že geopolitická váha organizácie sa čoraz viac opiera o Čínu a Rusko, ktoré v rámci ŠOS zohrávajú kľúčové úlohy.
Deklarácia sa zámerne vyhýba explicitnému komentáru k vojne na Ukrajine, čo odráža snahu zachovať jednotu medzi členmi s rozdielnymi postojmi – napríklad medzi Indiou a Ruskom. Naopak, dokument kritizuje násilie v Pásme Gazy, čím sa ŠOS vymedzuje voči západnému prístupu k Blízkemu východu a zdôrazňuje potrebu spravodlivého riešenia konfliktov.
Samit sa venoval aj otázke stabilizácie Afganistanu, ktorý zostáva dôležitým bezpečnostným aj ekonomickým faktorom v regióne. Členské štáty vyjadrili podporu jeho integrácii do regionálnych projektov a posilneniu bezpečnostnej spolupráce.
Tchienťinská deklarácia tak predstavuje komplexný dokument, ktorý reflektuje meniacu sa dynamiku svetovej politiky. ŠOS sa profiluje ako aktér, ktorý chce formovať multipolárny svet založený na rovnováhe, spolupráci a rešpekte k suverenite. V čase globálnych kríz a polarizácie ide o ambicióznu víziu, ktorej realizácia bude závisieť od schopnosti členských štátov prekonať vnútorné rozpory a nájsť spoločný strategický jazyk.
Nová rovnováha: Tchienťinská deklarácia ako výzva globálnemu systému
Tchienťinská deklarácia Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) z roku 2025 predstavuje ambiciózny krok smerom k redefinovaniu globálnej rovnováhy. Jej obsah naznačuje snahu členských štátov vytvoriť alternatívny rámec medzinárodnej spolupráce, ktorý by sa vymykal doterajšej dominancii západných inštitúcií.
Založenie rozvojovej banky ŠOS môže výrazne ovplyvniť svetový obchod tým, že poskytne financovanie infraštruktúrnych projektov bez podmienok typických pre Svetovú banku či MMF. To by mohlo viesť k posilneniu regionálnej ekonomickej autonómie a k vytvoreniu nových obchodných blokov, ktoré by znížili závislosť od dolára a západných trhov.
Deklarácia zároveň vyzýva na reformu OSN a väčšie zastúpenie krajín Globálneho Juhu v Bezpečnostnej rade, čo reflektuje rastúcu frustráciu z nerovnomerného rozdelenia moci v medzinárodných organizáciách. Ak sa tieto návrhy presadia, môže to viesť k multipolárnemu svetu, kde bude rozhodovanie rozdelené medzi viaceré centrá vplyvu.
Odmietnutie konfrontačnej logiky a dôraz na spoluprácu bez ideologických bariér môže prilákať ďalšie štáty, ktoré sa necítia byť plne reprezentované v súčasnom systéme. V konečnom dôsledku by to mohlo zmeniť pravidlá medzinárodného obchodu, investícií a diplomacie.
Dopad na svetový obchod a rovnováhu vo svete bude závisieť od toho, či členské štáty ŠOS dokážu prekonať vnútorné rozpory, zosúladiť svoje záujmy a efektívne implementovať deklarované ciele. Ak áno, svet môže vstúpiť do novej éry, v ktorej bude globálna moc rozdelená rovnomernejšie a obchodné toky budú diverzifikovanejšie. Ak nie, deklarácia ostane len politickým gestom bez reálneho dopadu.
Svetová banka pod drobnohľadom: Pomoc, výzvy a konkurencia
Svetová banka (anglicky World Bank) je medzinárodná finančná inštitúcia, ktorej hlavným cieľom je znižovanie chudoby a podpora rozvoja v rozvojových krajinách. Bola založená v roku 1944 počas konferencie v Bretton Woods a sídli vo Washingtone D.C..
Štruktúra Svetovej banky
Svetová banka je súčasťou širšieho zoskupenia nazývaného Skupina Svetovej banky (World Bank Group), ktorá zahŕňa päť organizácií:
- Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) – poskytuje pôžičky stredne bohatým a úveruschopným chudobnejším krajinám.
- Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA) – poskytuje granty a bezúročné pôžičky najchudobnejším krajinám.
- Medzinárodná finančná korporácia (IFC) – podporuje súkromný sektor v rozvojových krajinách.
- Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA) – poskytuje záruky proti politickému riziku.
- Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID) – rieši spory medzi investormi a štátmi.
Aktivity a dopad
Svetová banka financuje projekty v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, infraštruktúra, energetika, digitalizácia a klimatická udržateľnosť. V roku 2025 sa zameriava napríklad na iniciatívu Mission 300, ktorá má za cieľ pripojiť 300 miliónov ľudí v Afrike k elektrickej sieti.
Kritika a výzvy
Hoci Svetová banka zohráva kľúčovú úlohu v globálnom rozvoji, čelí kritike za:
- byrokratickosť a pomalé procesy,
- dominanciu západných krajín v rozhodovaní,
- nedostatočné zohľadnenie lokálnych potrieb.
V reakcii na tieto výzvy sa objavujú alternatívy ako BRICS Bank či plánovaná rozvojová banka ŠOS, ktoré sa snažia ponúknuť viac rovnováhy v globálnom finančnom systéme.
Zdroj: internet
O autorovi
