Svet v pohybe: Prehľad najdôležitejších udalostí posledného týždňa
Začiatok októbra 2025 priniesol sériu zásadných udalostí, ktoré formujú globálny vývoj v oblasti politiky, energetiky, bezpečnosti aj technológií. Európa sa opäť ocitla v centre pozornosti, keď Bulharsko oznámilo ukončenie dovozu ruského plynu. Tento krok má priamy dopad na Slovensko, ktoré tak prichádza o posledný funkčný tranzitný bod cez plynovod TurkStream. Európska únia zároveň potvrdila plán úplného odstavenia od ruských energetických surovín do roku 2028. Hoci Maďarsko a Slovensko vyjadrili obavy z energetickej bezpečnosti, Bulharsko ich uistilo, že tranzitné zmeny budú koordinované v rámci európskej solidarity.
Na Ukrajine pokračuje vojenský konflikt s novými dramatickými momentmi. Ruské ostreľovanie prerušilo dodávky elektriny do jadrovej elektrárne v Černobyle, čo vyvolalo medzinárodné obavy z možného radiačného incidentu.
Černobyľ opäť pod tlakom: výpadok elektriny vyvolal obavy z radiačnej hrozby
Vojenský konflikt na Ukrajine nadobudol nový dramatický rozmer po tom, čo ruské ostreľovanie prerušilo dodávky elektriny do bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle. Ukrajinské ministerstvo energetiky potvrdilo, že v dôsledku útoku zostal bez prívodu elektrickej energie ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolitého prostredia.
Výpadok elektriny zasiahlo aj novú bezpečnostnú konštrukciu, ktorá je kľúčová pre udržanie stability v oblasti. Ukrajinskí odborníci momentálne pracujú na obnovení dodávok, no Kyjev zatiaľ neposkytol bližšie informácie o možných dôsledkoch. Moskva sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila. Hoci predchádzajúci útok dronu vo februári poškodil sarkofág, podľa ukrajinských úradov vtedy nedošlo k zvýšeniu rádioaktivity.
Černobyľská elektráreň, ktorá sa stala symbolom jednej z najväčších jadrových katastrof v histórii, bola definitívne odstavená v roku 2000. Po ruskej invázii v roku 2022 bola krátko okupovaná ruskými jednotkami, no odvtedy ju Ukrajina udržiava pod osobitnou vojenskou kontrolou. Aktuálny vývoj opäť pripomína, aké krehké je bezpečnostné prostredie v regióne a aké vážne následky môže mať narušenie infraštruktúry v blízkosti jadrových zariadení.
Gripeny na ukrajinskom nebi: technologický zlom vo vojne s Ruskom
Ukrajinská armáda hlási výrazný pokrok na bojisku a naznačuje možný zlom vo vojne. Kľúčovým faktorom tohto optimizmu je posilnenie vzdušných síl o nové švédske stíhačky JAS-39 Gripen, ktoré sa vyznačujú pokročilou avionikou, nízkymi prevádzkovými nákladmi a vysokou manévrovateľnosťou2.
Gripeny boli vyvinuté spoločnosťou Saab s cieľom čeliť sovietskej hrozbe, čo ich predurčuje na efektívne nasadenie proti ruskému letectvu. Vďaka filozofii BAS 90 dokážu operovať z provizórnych základní – napríklad z úsekov diaľnic – čo je zásadné v podmienkach, kde sú hlavné ukrajinské letiská pod neustálou hrozbou raketových útokov.
Tieto stíhačky patria do 4,5. generácie a disponujú systémami elektronického boja optimalizovanými na potláčanie ruských radarových technológií. Sú schopné niesť moderné strely Meteor (BVR) a IRIS-T (krátky dosah), čo výrazne zvyšuje ich schopnosť zasahovať nepriateľské ciele mimo vizuálneho dosahu.
Podľa námestníka ministra obrany Ivana Havryliuka sa Gripeny zaradia k už potvrdeným dodávkam F-16 a Mirage 2000, čím vznikne tzv. koaličná letka. Táto iniciatíva je súčasťou širšieho medzinárodného úsilia o modernizáciu ukrajinského letectva a posilnenie protivzdušnej obrany, ktorú Kyjev označuje za investíciu do bezpečnosti celej Európy.
Trump na pôde OSN: Kritika ruskej energetiky a ambície na Nobelovu cenu mieru
Politická scéna sa opäť rozprúdila po vystúpení prezidenta Donalda Trumpa na Valnom zhromaždení OSN, kde ostro kritizoval energetickú závislosť Európy od ruského plynu. Trump vyzval členské štáty, aby ukončili zmluvy s Moskvou, ktoré podľa neho „financujú agresiu“ a ohrozujú globálnu bezpečnosť. Jeho výzva nadväzuje na dlhodobú rétoriku o energetickej nezávislosti a posilnení transatlantických vzťahov.
V rovnakom prejave Trump opätovne vyhlásil, že si zaslúži Nobelovu cenu mieru, pričom označil jej prípadné neudelenie za „urážku Spojených štátov“. Argumentoval tým, že počas svojho druhého mandátu údajne ukončil alebo zabránil vypuknutiu viacerých konfliktov – vrátane sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Indiou a Pakistanom, či Izraelom a Hamasom.
Trump bol v roku 2025 skutočne nominovaný na Nobelovu cenu mieru, a to viacerými navrhovateľmi – vrátane amerického kongresmana Darrella Issu a ukrajinského poslanca Olexandra Merežka. Merežko však svoju nomináciu neskôr stiahol, pričom vyjadril pochybnosti o Trumpovej schopnosti priniesť mier v kontexte vojny na Ukrajine3.
Jeho prejav vyvolal zmiešané reakcie. Zatiaľ čo niektorí spojenci ocenili jeho dôraz na energetickú bezpečnosť, iní kritizovali sebaprezentáciu a spochybnili jeho mierové zásluhy. Nobelovu cenu mieru udeľuje výbor nórskeho parlamentu, ktorý sa v minulosti staval k Trumpovi kriticky.
V Českej republike vrcholia voľby, pričom duel medzi Andrejom Babišom a Petrom Fialom naznačuje napätý súboj o budúce smerovanie krajiny. Babiš otvorene deklaruje ambíciu vládnuť bez koaličných partnerov, čo vyvoláva diskusie o stabilite a pluralite politického systému.
Európska komisia vydala dlhopisy za 11 miliárd eur: Investícia do obnovy a solidarity
Ekonomická sféra Európskej únie zaznamenala významný krok, keď Európska komisia v rámci svojej ôsmej syndikovanej transakcie v roku 2025 vydala dlhopisy v hodnote 11 miliárd eur. Táto emisia pozostávala z dvoch tranží – 5 miliárd eur so splatnosťou v roku 2030 a 6 miliárd eur so splatnosťou v roku 2055. Výnosy z týchto dlhopisov dosiahli 2,520 % pri 5-ročnom a 4,085 % pri 30-ročnom dlhopise2.
Získané prostriedky sú určené na financovanie kľúčových politických programov EÚ, predovšetkým NextGenerationEU, ktorý podporuje digitálnu transformáciu, zelenú obnovu a odolnosť členských štátov po pandémii. Časť výnosov bude zároveň smerovať na podporu Ukrajiny, čím EÚ potvrdzuje svoju solidaritu v kontexte prebiehajúceho konfliktu2.
Dopyt po dlhopisoch výrazne prevýšil ponuku – investori predložili objednávky vo výške viac ako 199 miliárd eur, čo predstavuje 18-násobné prekročenie. Tento záujem potvrdzuje dôveru globálnych investorov v stabilitu a kreditnú kvalitu dlhopisov EÚ. Komisia už získala 30,04 miliardy eur z plánovaného cieľa 70 miliárd eur na druhý polrok 2025.
Dôvera globálnych investorov v dlhopisy Európskej komisie rastie
Investori, ktorí sa zapojili do najnovšej emisie dlhopisov Európskej komisie v hodnote 11 miliárd eur, pochádzajú z rôznorodého spektra globálneho finančného trhu. Medzi nimi dominujú banky, správcovia aktív, poisťovne, dôchodkové fondy, centrálne banky a verejné inštitúcie. Tieto subjekty vyhľadávajú stabilné a dôveryhodné investičné nástroje, pričom dlhopisy EÚ sú vnímané ako bezpečný prístav s vysokou kreditnou kvalitou.
Geograficky sa investori rozprestierajú naprieč Európskou úniou, Severnou Amerikou, Áziou a Blízkym východom. Aj keď presné rozdelenie nebolo zverejnené, historicky sa ukazuje, že dlhopisy EÚ priťahujú široké medzinárodné portfóliá. Vysoký záujem o túto emisiu potvrdzuje aj fakt, že dopyt prekročil ponuku viac ako 18-násobne, čo signalizuje silnú dôveru v ekonomickú stabilitu a politickú jednotu Európskej únie.
Táto transakcia je súčasťou širšieho cieľa Komisie získať 70 miliárd eur v druhej polovici roka 2025, pričom už bolo vyzbieraných vyše 30 miliárd eur. Výnosy z dlhopisov budú smerovať na financovanie programu NextGenerationEU, ktorý podporuje obnovu a digitálnu transformáciu členských štátov, ako aj na pomoc Ukrajine v kontexte prebiehajúceho konfliktu.
Čína posilňuje zelenú transformáciu: miliardové investície do ekologických technológií a digitalizácie
Čína oznámila nové rozsiahle investície do ekologických technológií a digitalizácie priemyslu, čím potvrdzuje svoj strategický posun smerom k udržateľnosti a technologickej dominancii. V roku 2025 krajina investovala takmer 625 miliárd USD do obnoviteľných zdrojov energie, čo predstavuje približne tretinu globálnych investícií v tomto sektore.
Tieto investície zahŕňajú rozvoj výroby solárnych panelov, veterných turbín, batérií a elektromobilov, pričom Čína dnes vyrába až 80 % svetových solárnych panelov a 60 % veterných turbín. Cieľom je vybudovať tzv. ekologickú civilizáciu, ktorá spája ekonomické, sociálne a environmentálne ciele a je zakotvená v čínskej ústave od roku 2018.
V rámci digitalizácie priemyslu Čína podporuje výstavbu smart tovární, automatizovaných výrobných liniek a umelú inteligenciu v priemyselných procesoch. Príkladom sú nové závody na výrobu elektromobilov a batérií v strednej Európe, vrátane plánovanej továrne Volvo vo Valalikoch a projektu Gotion InoBat na Slovensku. Tieto investície prinášajú nielen pracovné miesta, ale aj technologický transfer a posilnenie strategickej autonómie regiónu.
Čína si týmto tempom upevňuje náskok pred ostatnými ekonomikami v oblasti zelenej transformácie, hoci niektoré projekty čelia kritike pre slabšie environmentálne a sociálne štandardy. Napriek tomu sa krajina profiluje ako globálny líder v prechode na čistú energiu a digitálne hospodárstvo.
Prívalové dažde a klimatické extrémy: Európa a Ázia pod vodou
V posledných dňoch zasiahli prívalové dažde viaceré regióny Európy a Ázie, čo vyvolalo vážne obavy z opakovania minuloročných záplav. Na španielskych ostrovoch Ibiza a Formentera spôsobili intenzívne lejaky zatvorenie škôl, pláží a rozsiahle škody na infraštruktúre. V meste Ibiza napadlo za 24 hodín až 254 litrov zrážok na meter štvorcový, čo je viac než polovica ročného úhrnu.
Na Ukrajine, konkrétne v meste Odesa, prudké dažde spôsobili záplavy, ktoré si vyžiadali najmenej deväť obetí, vrátane jedného dieťaťa. Za sedem hodín tam spadlo toľko zrážok, koľko by bežne spadlo za dva mesiace, čo preťažilo kanalizačný systém. Stovky záchranárov pracovali na evakuácii obyvateľov a odstraňovaní škôd.
Na Slovensku boli vyhlásené stupne povodňovej aktivity v desiatkach lokalít, najmä v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. V obciach ako Zborov, Hanigovce, Ľutina, Novoť a Mútne došlo k vybreženiu riek, ktoré zaplavili domy, záhrady a miestne komunikácie.
Tieto udalosti sú ďalším dôkazom, že klimatické extrémy sa stávajú čoraz častejším javom. Odborníci upozorňujú, že zmeny klímy spôsobené ľudskou činnosťou zintenzívňujú extrémne poveternostné javy. Otepľovanie oceánov, atmosférické blokácie a zvýšená slnečná aktivita vytvárajú podmienky pre silné dažde, búrky a dlhodobé suchá.
Riešenie týchto výziev si vyžaduje globálnu koordináciu, adaptáciu infraštruktúry a zvýšenie odolnosti miest a obcí voči extrémnemu počasiu.
Tento týždeň tak ukázal, že svet sa mení rýchlo a nepredvídateľne. Politické rozhodnutia, technologické inovácie, vojenské konflikty aj klimatické výzvy sa prelínajú a formujú našu budúcnosť. Sledujeme ju v priamom prenose.
Zdroj: internet
O autorovi
