Svet na hrane: Politické zemetrasenia posledných týždňov
Za posledné dva týždne sa svetová politická scéna otriasla pod vplyvom dramatických udalostí, ktoré menia globálnu rovnováhu. Od eskalácie konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe, cez diplomatické napätie v Európe, až po vnútropolitické otrasy v Latinskej Amerike – svet čelí výzvam, ktoré si vyžadujú pozornosť, rozvahu a medzinárodnú spoluprácu. Tento článok prináša prehľad najzásadnejších momentov, ktoré formujú dnešný geopolitický diskurz.
Ukrajina pod útokom
Rusko podniklo dosiaľ najväčší letecký útok od začiatku vojny, keď počas jednej noci vypustilo viac než 800 dronov a 13 rakiet na územie Ukrajiny2. Útoky zasiahli 33 lokalít, vrátane budovy vlády v Kyjeve, pričom si vyžiadali štyri obete na životoch. Prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za „testovanie reakcie sveta“ a vyzval Spojené štáty americké na dôraznú odpoveď3. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je pripravený pristúpiť k novým sankciám voči Moskve, zatiaľ čo EÚ zvažuje posilnenie ekonomického tlaku na ruský režim.
Napätie v Pásme Gazy
Prezident USA Donald Trump predstavil nový návrh na dohodu o prímerí, ktorá zahŕňa prepustenie všetkých zostávajúcich 48 rukojemníkov výmenou za tisíce palestínskych väzňov, vrátane odsúdených vrahov. Trump označil svoj návrh za „posledné varovanie“ pre Hamas, pričom zdôraznil, že ďalšie už nebude. Izrael návrh údajne „veľmi vážne zvažuje“, hoci podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené.
Hamas reagoval vyhlásením, že je pripravený sadnúť si za rokovací stôl, ak bude dohoda zahŕňať úplné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy a ukončenie vojny. Hnutie zároveň potvrdilo, že je v kontakte so sprostredkovateľmi, aby sa návrh pretavil do komplexnej dohody, ktorá bude spĺňať ich požiadavky.
Irán a jadrový program
Irán naznačil ochotu obmedziť svoj jadrový program, ak budú voči nemu zrušené medzinárodné sankcie. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Teherán je pripravený uzavrieť realistickú a trvalú dohodu, ktorá by zahŕňala prísny dohľad a obmedzenia obohacovania uránu výmenou za ekonomické uvoľnenie.
Odkaz bol adresovaný krajinám E3 – Francúzsku, Nemecku a Británii, ktoré aktivovali tzv. mechanizmus „snapback“, čím spustili 30-dňový proces obnovenia sankcií OSN voči Iránu. Tieto štáty zároveň ponúkli odklad sankcií až o šesť mesiacov, ak Irán obnoví prístup jadrovým inšpektorom, vyrieši obavy ohľadom zásob obohateného uránu a začne rokovania so Spojenými štátmi.
Teherán však označil podmienky E3 za „nereálne“ a tvrdí, že požiadavky by mali byť výsledkom rokovaní, nie ich východiskovým bodom. Napriek tomu sa očakáva nové kolo diplomatických rokovaní v Ženeve, kde sa stretnú zástupcovia Iránu a krajín E3.
Migrácia cez Lamanšský prieliv
Do Spojeného kráľovstva dorazilo od začiatku roka už viac než 30-tisíc migrantov v malých člnoch cez Lamanšský prieliv, čo predstavuje nárast o takmer 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Rok 2025 sa tak rysuje ako rekordný z hľadiska počtu príchodov.
Pre novú labouristickú vládu premiéra Keira Starmera je to vážna výzva. Vláda čelí intenzívnemu tlaku verejnosti aj opozície na zníženie počtov migrantov. Nová ministerka vnútra Shabana Mahmoodová označila aktuálnu situáciu za „absolútne neprijateľnú“ a pripravuje sprísnenie migračnej politiky, vrátane návrhu ubytovania žiadateľov o azyl v kasárňach namiesto hotelov.
Medzitým populistická strana Reform UK pod vedením Nigela Faragea označuje nelegálnu migráciu za „inváziu“ a stavia ju do centra svojho politického programu. Londýn zároveň rokuje o nových dohodách o navracaní migrantov s Nemeckom, podobne ako už uzavrel dohodu s Francúzskom.
Protesty v Brazílii
Tisíce stúpencov bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara zaplavili ulice Rio de Janeira, São Paula a ďalších miest v očakávaní verdiktu Najvyššieho súdu Brazílie, ktorý rozhodoval o jeho vine v prípade pokusu o štátny prevrat po voľbách v roku 2022. Demonštranti mávali brazílskymi aj americkými vlajkami, čím vyjadrovali podporu Donaldovi Trumpovi, ktorý označil proces za „hon na čarodejnice“.
Bolsonaro, ktorý je momentálne v domácom väzení, čelí obvineniam z vedenia sprisahania, ktoré malo zabrániť nástupu prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu do úradu. Po rozsudku mu bol udelený trest 27 rokov a 3 mesiace väzenia, čo môže znamenať, že zvyšok života strávi za mrežami. Jeho právnici už avizovali odvolanie, pričom proces je označovaný za „proces storočia“.
Protesty sa konali aj na pláži Copacabana, kde Flavio Bolsonaro, syn exprezidenta, vyhlásil, že jeho otec sa „nevzdá“ a že „Brazília sa postaví na odpor“. Na druhej strane sa konali aj proti-protesty, kde občania požadovali jeho odsúdenie a označovali ho za hrozbu pre demokraciu.
Francúzsko v politickej kríze
Francúzsky parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Françoisa Bayroua, čím spustil ďalšiu vlnu politickej nestability v krajine. Bayrou, ktorý viedol menšinovú vládu len deväť mesiacov, podal demisiu po tom, čo jeho návrh na rozpočtové škrty nezískal podporu poslancov – 364 hlasovalo proti, len 194 za.
V reakcii na krízu prezident Emmanuel Macron vymenoval nového premiéra – stal sa ním Sébastien Lecornu, doterajší minister obrany. Lecornu je považovaný za Macronovho lojálneho spojenca a jeho nominácia má za cieľ upokojiť napätie a zabrániť rozsiahlym protestom, ktoré sa už začali formovať pod heslom „Block Everything“.
Francúzsko sa tak pripravuje na generálny štrajk, do ktorého sa plánujú zapojiť dopravné podniky, železničiari aj letoví dispečeri. Macron čelí tlaku, aby nový vládny tím predstavil do 18. septembra, kedy sa očakáva vrchol protestov.
Estónsko vs. Rusko
Estónsko si predvolalo ruského diplomata po tom, čo viacúčelový vrtuľník Mi-8 narušil estónsky vzdušný priestor v oblasti ostrova Vaindloo vo Fínskom zálive2. Incident sa odohral bez predchádzajúceho letového plánu, bez kontaktu s leteckými dispečermi a s vypnutým transpondérom, čo je zariadenie na identifikáciu lietadla.
Podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu ide už o tretí podobný incident v tomto roku, čo označil za „vážny a poľutovaniahodný akt“. Estónske ozbrojené sily potvrdili, že vrtuľník zotrval vo vzdušnom priestore krajiny približne štyri minúty, čím porušil medzinárodné letecké pravidlá.
Tento incident opäť vyvolal obavy z ruských provokácií v Baltskom regióne, kde sa podobné narušenia stávajú čoraz častejšie. Estónsko vyzvalo NATO na posilnenie monitorovania vzdušného priestoru a zintenzívnenie obranných kapacít v regióne.
Sýria sa chystá na voľby
Po decembrovom páde režimu Bašára Asada, ktorý vládol krajine takmer 14 rokov, sa Sýria pripravuje na svoje prvé parlamentné voľby. Hlasovanie je naplánované na 25. až 27. septembra 2025, pričom konečné volebné zoznamy majú byť zverejnené 18. septembra.
Nový dočasný prezident Ahmad Šara, líder islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá viedla koalíciu síl proti Asadovi, získal po nástupe k moci regionálnu aj medzinárodnú podporu. Počet kresiel v parlamente sa zvýši na 210, z ktorých jednu tretinu vymenuje prezident.
Situácia však zostáva napätá – nie je isté, či sa voľby uskutočnia aj v provinciach Suwajdá, Rakka a Hasaka, ktoré kontrolujú kurdské Sýrske demokratické sily (SDF). V týchto oblastiach bola možnosť hlasovania pozastavená z bezpečnostných dôvodov, pričom doplňujúce voľby sa majú konať neskôr podľa vývoja situácie.
Tajné služby v akcii: Česko, Maďarsko a Rumunsko rozbili sieť bieloruských agentov
Bezpečnostná informačná služba Českej republiky (BIS) v spolupráci so spravodajskými službami Maďarska a Rumunska rozbila rozsiahlu bieloruskú spravodajskú sieť, ktorú v Európe budovala KGB (Štátny bezpečnostný výbor). Operácia odhalila agentov a spolupracovníkov, ktorí pôsobili pod diplomatickým krytím, vrátane bieloruského dôstojníka, ktorého Česko následne vyhostilo.
Podľa šéfa BIS Michala Koudelku sa bieloruským operatívcom darilo využívať slobodu pohybu v schengenskom priestore, čo im umožnilo budovať sieť kontaktov a získavať utajované informácie. Medzi odhalenými osobami bol aj bývalý námestník moldavskej spravodajskej služby (SIS), ktorý údajne odovzdával citlivé údaje KGB.
Koudelka zároveň vyzval na obmedzenie pohybu diplomatov z Ruska a Bieloruska v rámci EÚ, aby sa zabránilo ďalším nepriateľským aktivitám. Nad operáciou dohliadala Európska agentúra Eurojust, čo podčiarkuje význam medzinárodnej spolupráce v oblasti kontrarozviedky.
Zdroj: internet
O autorovi
