Slovensko a Rakúsko blokujú 19. sankčný balík EÚ – článok priebežne aktualizovaný
Slovensko a Rakúsko sa nedávno ocitli v centre pozornosti európskej diplomacie, keď spoločne zablokovali prijatie 19. sankčného balíka Európskej únie voči Rusku. Tento krok vyvolal diskusiu o jednotnosti EÚ v otázke sankcií a poukázal na rozdielne národné priority v rámci spoločnej zahraničnej politiky.
Sankčný balík, ktorý bol navrhnutý Európskou komisiou, mal rozšíriť existujúce opatrenia voči Rusku o nové obmedzenia týkajúce sa skvapalneného zemného plynu (LNG), ropnej infraštruktúry, tzv. tieňovej flotily tankerov, kryptomenových platforiem a pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ. Cieľom bolo zvýšiť tlak na Moskvu v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine a obmedziť jej schopnosť obchádzať doterajšie sankcie.
Slovenský premiér Robert Fico však odmietol podporiť balík bez toho, aby EÚ zároveň prijala konkrétne opatrenia na podporu automobilového priemyslu a riešenie vysokých cien energií. Podľa Fica je nevyhnutné, aby sankcie nepoškodzovali ekonomické záujmy členských štátov, najmä tých, ktoré sú silne závislé od energetických vstupov a priemyselnej výroby. Slovensko tak podmienilo svoj súhlas požiadavkou na „rozumné návrhy“ zo strany Európskej rady, ktoré by zohľadnili aj hospodárske dopady sankcií na členské štáty.
Rakúsko zasa spojilo svoj nesúhlas s požiadavkou na rozmrazenie aktív ruskej spoločnosti Rasperia Trading, ktorá bola v minulosti prepojená s rakúskym stavebným koncernom Strabag. Viedenská vláda argumentuje, že zmrazenie týchto aktív poškodzuje rakúske hospodárske záujmy a žiada ich uvoľnenie ako podmienku pre podporu nových sankcií.
Zablokovanie sankčného balíka ukazuje, že hoci EÚ vystupuje navonok ako jednotný blok, vnútorné rozpory a národné záujmy môžu výrazne ovplyvniť jej schopnosť konať rázne a koordinovane. Rokovania o 19. balíku budú pokračovať, no bez konsenzu medzi členskými štátmi nie je možné jeho prijatie. Európska únia tak čelí výzve, ako zosúladiť geopolitické ciele s ekonomickými realitami jednotlivých krajín.
20. októbra 2025 – Rakúsko sa rozhodlo napokon podporiť 19. sankčný balík EÚ po tom, čo získalo záruky od Európskej komisie, že jeho ekonomické záujmy – najmä v oblasti energetiky a obchodných vzťahov – nebudú ohrozené. Pôvodne Rakúsko vyjadrovalo obavy, že nové sankcie by mohli negatívne zasiahnuť jeho firmy, ktoré majú historické väzby na ruský trh.
Podpora balíka prišla po:
- diplomatických rokovaniach medzi Viedňou a Bruselom,
- úpravách niektorých formulácií v sankčnom návrhu,
- uistení, že sankcie nebudú mať retroaktívny dopad na existujúce kontrakty.
Týmto krokom sa Rakúsko pripojilo k väčšine členských štátov EÚ, čím sa otvorila cesta k schváleniu balíka. Ak chceš, môžem ti pripraviť aktualizovaný nadpis alebo stručné zhrnutie pre médiá.
22. októbra 2025 – Slovensko prestalo blokovať 19. sankčný balík Európskej únie proti Rusku po tom, čo sa vláde Roberta Fica podarilo vyrokovať viaceré ústupky v oblastiach, ktoré považovala za kľúčové pre národné záujmy. Sankčný balík, ktorý zahŕňa nové obmedzenia na dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska a sprísnenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, bol dlhší čas zadržiavaný práve slovenskou stranou.
Premiér Fico využil blokáciu ako nástroj na vyjednávanie s Bruselom. Slovensko požadovalo, aby sa do záverov Európskej rady dostali formulácie týkajúce sa ochrany automobilového priemyslu, najmä v súvislosti s plánovaným zákazom spaľovacích motorov, ako aj otázky energetickej pomoci a revízie emisného systému. Tieto témy sú pre slovenskú ekonomiku mimoriadne citlivé, keďže automobilový sektor patrí medzi jej piliere a energetické náklady výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť domácich podnikov.
Po rokovaniach sa podarilo dosiahnuť kompromis. Európska únia prisľúbila, že sa bude zaoberať požiadavkami Slovenska, čo umožnilo vláde stiahnuť blokáciu. Sankčný balík bol následne vo štvrtok ráno definitívne schválený. Okrem energetických opatrení obsahuje aj nové pravidlá, ktoré obmedzujú pohyb ruských diplomatov v rámci schengenského priestoru, čím sa má znížiť riziko špionáže a destabilizačných aktivít.
Tento vývoj ukazuje, že sankcie voči Rusku sa stávajú nielen nástrojom zahraničnej politiky, ale aj priestorom na presadzovanie vnútroštátnych záujmov členských krajín. Slovensko tak demonštrovalo schopnosť využiť európsky rámec na ochranu svojich ekonomických priorít, pričom zároveň podporilo spoločný postoj Únie voči agresii Ruska.
Zdroj: Copilot
O autorovi
