Konsolidácia bez ilúzií: Ako vláda zaceľuje rozpočtové rany Slovenska
Slovensko sa ocitlo na križovatke rozpočtovej zodpovednosti a sociálnej citlivosti. Vláda SR predstavila ambiciózny balík konsolidačných opatrení, ktoré majú znížiť deficit a stabilizovať verejné financie. No za číslami sa skrývajú konkrétne dopady na domácnosti, podnikateľov i samosprávy. Tento článok prináša prehľad kľúčových krokov fiskálnej konsolidácie, ich očakávaný makroekonomický efekt a reakcie verejnosti. Je to pohľad na to, ako sa šetrí – a kto to pocíti najviac.
Štát šetrí: Konsolidačné nožnice sa zatínajú do výdavkov verejnej správy
Vláda plánuje dosiahnuť úspory vo výdavkoch štátu v celkovej výške 1,3 miliardy eur prostredníctvom rozsiahleho vnútorného šetrenia. Kľúčovým nástrojom bude znižovanie prevádzkových nákladov na jednotlivých ministerstvách, čo zahŕňa revíziu výdavkov, obmedzenie neefektívnych projektov a racionalizáciu agend. Súčasťou balíka je aj rušenie vybraných úradov, čím sa má znížiť administratívna záťaž a počet zamestnancov vo verejnej správe. Platy vo verejnom sektore budú zmrazené, pričom výnimku z tohto opatrenia budú mať lekári a učitelia. Vláda zároveň obmedzí nákupy nových vozidiel, techniky, nábytku a ďalších neurgentných položiek. V rámci konsolidácie sa počíta aj s prepúšťaním zamestnancov v štátnych inštitúciách, najmä tam, kde sa identifikujú duplicity alebo nízka efektivita práce. Cieľom týchto krokov je znížiť deficit verejných financií bez nutnosti výrazného zvyšovania daňového zaťaženia obyvateľstva.
Daňová realita 2025: Viac za prácu, viac za pochutiny, viac za riziko
V rámci konsolidačného balíka vláda zavádza výrazné zmeny v daniach a odvodoch, ktoré majú prispieť k ozdraveniu verejných financií. Kľúčovým opatrením je zvýšenie progresivity dane z príjmu, pričom najvyššie príjmové skupiny budú zdaňované až sadzbou 35 %1. Zároveň sa zvyšujú zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, čím sa zvyšuje celkové daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov2. Vláda tiež upravuje DPH, konkrétne zvyšuje sadzbu na slané a sladké pochutiny, ktoré sú považované za nezdravé produkty.3 Ďalším krokom je zavedenie dane z hazardu a zdanenie bankových poplatkov za vklady do hazardných hier, čím sa štát snaží obmedziť rizikové správanie a zároveň získať dodatočné príjmy.4
Sociálne dávky pod tlakom: Konsolidácia zasahuje dôchodky, nezamestnaných aj zamestnávateľov
V rámci konsolidačných opatrení dochádza k zásadným zmenám v sociálnych dávkach, ktoré sa dotknú širokých vrstiev obyvateľstva. 13. dôchodok bude zmrazený na úrovni 667,30 €, čím sa ruší jeho predchádzajúca valorizácia a automatické zvyšovanie. Dávka v nezamestnanosti sa bude postupne znižovať, čo má motivovať k rýchlejšiemu návratu na trh práce, no zároveň vyvoláva obavy o sociálne zabezpečenie v období krízy. Ďalšou zmenou je predĺženie doby PN hradeného zamestnávateľom – namiesto doterajších 10 dní bude zamestnávateľ znášať náklady až 14 dní, čo môže zvýšiť finančný tlak najmä na malé a stredné podniky. Tieto kroky sú súčasťou širšej snahy o ozdravenie verejných financií, no zároveň otvárajú diskusiu o sociálnej spravodlivosti a udržateľnosti systému.
Konsolidácia v číslach: Krátkodobé brzdy, dlhodobá stabilita
Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by konsolidačné opatrenia mali priniesť zlepšenie salda verejnej správy o 1,5 % HDP už v roku 2025, čo predstavuje významný krok smerom k rozpočtovej rovnováhe. Na druhej strane sa v roku 2026 očakáva spomalenie ekonomického rastu o 0,65 percentuálneho bodu, najmä v dôsledku zvýšeného daňového zaťaženia firiem, čo môže ovplyvniť investičnú aktivitu a zamestnanosť. Z dlhodobého hľadiska sa však predpokladá zníženie rizikovej prirážky na finančných trhoch a stabilizácia verejného dlhu, čo by mohlo zlepšiť dôveru investorov a znížiť náklady na obsluhu dlhu.
Konsolidácia pod paľbou: Kritika opozície, podnikateľov aj verejnosti
Konsolidačné opatrenia vlády vyvolali ostré reakcie naprieč politickým spektrom, podnikateľským prostredím aj verejnosťou. Opozícia, konkrétne strana SaS, označila balík za „ožobračovanie“, ktoré podľa nich ničí hospodársky rast a zaťažuje najmä strednú triedu. Klub 500, združujúci veľké slovenské podniky, upozorňuje, že konsolidácia je jednostranná – chýba v nej podpora konkurencieschopnosti, inovácií a znižovanie cien energií, ktoré sú kľúčové pre udržanie výroby na Slovensku. Podľa prieskumu verejnej mienky až 80 % obyvateľov už pocítilo dopady konsolidácie, najmä prostredníctvom zdražovania potravín a nákladov na bývanie. Tieto reakcie naznačujú, že konsolidácia nie je len technickým rozpočtovým nástrojom, ale aj spoločenskou výzvou, ktorá si vyžaduje citlivú komunikáciu a vyvážený prístup.
- Podľa najnovšieho konsolidačného balíka vlády Slovenskej republiky bude zavedená progresívna daňová sadzba, pričom najvyššia sadzba 35 % sa bude týkať osôb s najvyššími príjmami.
Konkrétne pôjde o fyzické osoby, ktorých ročný príjem presiahne hranicu 100 000 eur. Títo daňovníci budú spadať do najvyššieho pásma progresívneho zdanenia. Cieľom opatrenia je zvýšiť daňový výnos od najbohatších vrstiev obyvateľstva a zároveň zmierniť dopad konsolidácie na nízkopríjmové skupiny.
↩︎ - Od 1. januára 2026 sa sadzba zdravotných odvodov pre zamestnancov zvýši o jeden percentuálny bod, teda zo súčasných 4 % na 5 %. Toto zvýšenie sa priamo dotkne čistej mzdy všetkých pracujúcich.
Pre ilustráciu:
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 600 € si mesačne pohorší približne o 9,59 €.
Pri minimálnej mzde 900 € pôjde o pokles čistého príjmu zhruba o 4 €.
Zároveň sa ruší výhodnejšie zdaňovanie odmien vyplatených počas PN, OČR či materskej dovolenky, čo znamená, že aj mimoriadne prémie budú podliehať plnej odvodovej povinnosti
↩︎ - V rámci konsolidačných opatrení vláda zvyšuje DPH na vybrané nezdravé potraviny – konkrétne na sladkosti, čipsy, sladené nápoje, sušienky, džemy, zmrzlinu a ďalšie produkty s vysokým obsahom cukru a soli.
Sadzba sa zvyšuje zo súčasných 19 % na 23 %, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body2.
Podľa odhadov ministerstva financií má toto opatrenie priniesť do štátneho rozpočtu až 91 miliónov eur ročne. Hoci ide o relatívne malé zdraženie jednotlivých produktov (napr. tabuľka čokolády o 6 centov, balenie čipsov o 5 centov), v súhrne môže mať významný dopad na rodinné rozpočty, najmä u domácností s deťmi.
↩︎ - V rámci konsolidačných opatrení sa na Slovensku plánuje výrazné zvýšenie dane z hazardu, pričom sadzby sa budú líšiť podľa typu herne:
Kamenné kasína majú byť zdanené sadzbou až 50 %, čo vychádza z tzv. poľského modelu.
Online herne a kasína by mali podliehať dani vo výške 45 %, podľa vzoru rakúskeho systému.
Zároveň sa zavádza transakčná daň na bankové poplatky spojené s hazardom, ako sú vklady na hráčske účty. Táto daň bude súčasťou širšej transakčnej dane, ktorá sa vzťahuje na podnikateľské účty:
Bežné platby a prevody budú zdaňované sadzbou 0,4 %, s maximálnym poplatkom 40 € za transakciu.
Výbery hotovosti z podnikateľských účtov budú podliehať sadzbe 0,8 %, bez stanoveného limitu.
Cieľom týchto opatrení je obmedziť rizikové správanie, znížiť spoločenské škody spôsobené závislosťou od hazardu a zároveň získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by mohli smerovať napríklad na šport, turizmus či prevenciu závislostí. ↩︎
O autorovi
