
Ferenčák proti novele: Stabilita ústavy nad všetko
Poslanec Ján Ferenčák z Hlasu-SD sa v posledných dňoch výrazne angažoval v diskusii o navrhovaných ústavných zmenách. Odmietol podporiť aktuálnu vládnu novelu Ústavy SR, ktorú označil za príliš konzervatívnu a euroskeptickú. Tvrdí, že tieto zmeny „nepomôžu nikomu“ a „životy občanov nezmenia“.
Navrhol vlastný pozmeňovací návrh, podľa ktorého by sa ústava mohla meniť len dvojtretinovou väčšinou (100 hlasov), nie trojpätinovou (90 hlasov), ako je to dnes. Tým chce zvýšiť vážnosť a stabilitu ústavných zmien.
Zároveň požiadal, aby sa hlasovanie o tejto novele presunulo na jeseň, pretože podľa neho ide o zbytočne polarizujúcu tému, ktorá by nemala zatieniť dôležitejšie otázky ako ceny potravín či pohonných hmôt.
Ferenčák proti hodnotej ústavy: Odmietol konzervatívne zmeny
Vládna novela Ústavy SR, ktorú Ján Ferenčák kritizuje, sa zameriava na zakotvenie kultúrno-etických tém do ústavného rámca. Jej hlavné body zahŕňajú:
- Definovanie pohlavia výlučne ako „muž“ a „žena“
- Zaručenie rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami
- Ústavné obmedzenie adopcií detí – osvojiť si dieťa by mohli len manželia alebo výnimočne osamelá osoba, ak je to v záujme dieťaťa
- Rozšírenie rodičovských práv, vrátane práva rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese nad rámec štátneho programu
- Zdôraznenie suverenity Slovenska v hodnotových otázkach, ako sú manželstvo, rodina, kultúra, jazyk či vzdelávanie2
Podľa vlády má novela posilniť národnú identitu a právnu stabilitu. Kritici – vrátane Ferenčáka – však varujú, že ide o príliš konzervatívny a euroskeptický zásah, ktorý môže byť v rozpore s právom EÚ a oslabiť medzinárodné záväzky Slovenska.
| Oblasť | Vládny návrh (Smer-SD) | Ferenčákov pozmeňovací návrh (Hlas-SD) |
|---|---|---|
| Hodnotové témy | Zakotvenie dvoch pohlaví, obmedzenie adopcií, posilnenie rodičovských práv, suverenita v kultúrno-etických otázkach | Neobsahuje hodnotové zmeny – zameriava sa na procesné pravidlá |
| Zmena ústavy | Zachovanie trojpätinovej väčšiny (90 hlasov) | Zvýšenie kvóra na dvojtretinovú väčšinu (100 hlasov) |
| Cieľ | Posilniť národnú identitu a kultúrne hodnoty | Zabezpečiť stabilitu a vážnosť ústavných zmien |
| Časovanie | Hlasovanie plánované v júni 2025 | Navrhuje presun na jeseň kvôli polarizácii spoločnosti |
Reakcie opozície
- Progresívne Slovensko (PS): Označilo návrh za nebezpečný a zbytočný, apelovalo na KDH a KÚ, aby ho nepodporili.
- SaS (Kolíková, Gröhling): Kritizovali návrh ako protiústavný a protieurópsky, varovali pred ohrozením právneho štátu a odchodom z EÚ3.
- KDH a KÚ: Dosiahli s koalíciou kompromisný pozmeňovací návrh, no niektorí poslanci (napr. Mikloško, Majerský) odmietli hlasovať za návrh ako celok.
Reakcia Európskej únie
- Eurokomisár Michael McGrath vyjadril v liste obavy, že novela porušuje princíp nadradenosti práva EÚ nad národným právom.
- Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zmeny prijímalo v súlade s právom Únie a rešpektovalo medzinárodné záväzky.
- Právni experti na Slovensku upozornili, že novela by mohla oslabiť ochranu ľudských práv a právnu istotu občanov
Národná rada SR v skratke: Kto, ako a prečo rozhoduje
Parlament Slovenskej republiky – teda Národná rada SR – má 150 poslancov. Tí sú volení na obdobie štyroch rokov prostredníctvom pomerného volebného systému v jednom volebnom obvode (celé územie SR).
Tu sú niektoré základné fakty o zložení a fungovaní:
- Parlament má dôležité právomoci: schvaľuje zákony, rozpočet, vyjadruje dôveru vláde, mení ústavu a kontroluje výkonnú moc.
- Mandáty sa rozdeľujú pomerne podľa výsledkov strán vo voľbách, pričom zohľadňuje tzv. preferenčné hlasy.
- Na vstup do parlamentu musí strana získať aspoň 5 % hlasov (koalície viac – napríklad 7 % pre dvojkoalíciu).
Aktuálne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky (2023 – 2027) vyzerá takto:
- SMER – SD: 42 poslancov
- HLAS – SD: 27 poslancov
- Progresívne Slovensko (PS): 32 poslancov
- Koalícia OĽANO + KÚ + Za ľudí: 16 poslancov
- Sloboda a Solidarita (SaS): 11 poslancov
- Slovenská národná strana (SNS): 10 poslancov
- Kresťanskodemokratické hnutie (KDH): 12 poslancov
Tieto strany sa dostali do parlamentu po voľbách 30. septembra 2023. Vládu zostavil Robert Fico (SMER – SD) a získal dôveru parlamentu 21. novembra 2023.
Zdroj: internet