Obavy z možného útoku v Spojenom kráľovstve výrazne narastajú. Nová Národná bezpečnostná stratégia po prvý raz za desaťročia otvorene pripúšťa možnosť ozbrojeného konfliktu priamo na britskom území. Premiér Keir Starmer preto vyzval na celospoločenskú mobilizáciu a zvýšenie výdavkov na obranu až na 5 % HDP.
Británia sa zároveň v utajení pripravuje na potenciálne hrozby zo strany Ruska – vrátane útokov na kľúčovú infraštruktúru, ako sú terminály na skvapalnený plyn a jadrové elektrárne. Podľa vlády sú dnešné hrozby čoraz komplexnejšie a využívajú kombináciu kybernetických útokov, dezinformačných kampaní a vojenskej taktiky.
Ide o zásadný posun v tom, ako krajina vníma svoju bezpečnosť a obrannú pripravenosť.
Hrozby 21. storočia: Londýn sa pripravuje na ruské útoky a kybernetickú vojnu
Britská vláda vo svojej novej Národnej bezpečnostnej stratégii z roku 2025 identifikovala viacero konkrétnych hrozieb, ktoré považuje za vážne a bezprecedentné:
- Priamy vojenský útok na britské územie – prvýkrát po desaťročiach vláda otvorene pripúšťa možnosť vojnového konfliktu doma.
- Rastúca jadrová hrozba – situácia je podľa vlády zložitejšia než počas studenej vojny, pričom upozorňuje na zlyhávanie medzinárodných dohôd a rastúce ambície krajín ako Irán.
- Hybridné hrozby zo strany Ruska a Číny – vrátane kybernetických útokov, dezinformačných kampaní, aktivít v medzinárodných vodách a v Arktíde.
- Spolupráca nepriateľských štátov s teroristickými a kriminálnymi skupinami – tieto skupiny sú čoraz častejšie využívané ako zástupcovia štátov, čo sťažuje ich identifikáciu.
- Ohrozenie kritickej infraštruktúry – ako sú plynové terminály, jadrové elektrárne či komunikačné siete.
Vláda preto plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP do roku 2035 a investovať do vývoja obranných technológií vrátane jadrových hlavíc a delostreleckej techniky.
Starmer volá po „duchu vojny“, ale občania nie sú jednotní. Európa reaguje
Reakcie britskej verejnosti sú rozdelené. Mnohí občania vnímajú nové varovania vlády ako vážne a nevyhnutné, najmä v čase rastúcich globálnych hrozieb. Podporujú zvýšenie výdavkov na obranu a návrat „ducha druhej svetovej vojny“, ako to formuloval premiér Starmer. Iní však reagujú s nedôverou a skepsou – opozícia kritizuje, že ide o „sľuby bez reálneho krytia“, keďže investície sú plánované až do roku 2035, zatiaľ čo hrozby sú aktuálne.
Pre zvyšok Európy má britská stratégia niekoľko dôsledkov:
- Zvýšený tlak na spojencov v NATO – Británia chce byť lídrom v rámci Aliancie a očakáva, že ostatné štáty budú nasledovať jej príklad v oblasti výdavkov na obranu.
- Zintenzívnenie spolupráce v oblasti kyberbezpečnosti a ochrany infraštruktúry – keďže hrozby ako sabotáže, kyberútoky či ohrozenie podmorských káblov sa týkajú celej Európy.
- Signál o britskej angažovanosti aj po brexite – Londýn dáva najavo, že zostáva aktívnym bezpečnostným hráčom a očakáva podobnú angažovanosť od svojich európskych partnerov.
Zároveň to môže podnietiť verejnú diskusiu v iných krajinách, či sú pripravené na podobné scenáre a ako by reagovali v prípade priamej hrozby.
NATO a európski spojenci reagujú na britskú stratégiu: Bezpečnostné opatrenia sa zintenzívňujú
Reakcia NATO na britskú bezpečnostnú stratégiu bola jednoznačne podporná. Generálny tajomník Mark Rutte vyhlásil, že Spojené kráľovstvo „hrá kľúčovú úlohu v kolektívnej obrane“ a že zvýšenie výdavkov na obranu na 5 % HDP do roku 2035 je „silným signálom pre spojencov aj protivníkov“. NATO zároveň posilňuje hliadky v Baltskom mori a zintenzívňuje opatrenia proti hybridným hrozbám, ako sú sabotáže a kyberútoky.
Niektoré európske štáty reagovali veľmi konkrétne:
- Švédsko zvažuje aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi členskými štátmi v prípade ohrozenia bezpečnosti. Dôvodom sú incidenty s podmorskými káblami v Baltskom mori, za ktorými môže stáť Rusko.
- Poľsko rozbilo sieť prokremeľských agentov a posilnilo ochranu kritickej infraštruktúry.
- Fínsko a Estónsko zvýšili úroveň pohotovosti a spolupracujú na monitorovaní aktivít v Arktíde a Baltskom mori.
Zároveň Európska komisia predstavila novú stratégiu vnútornej bezpečnosti ProtectEU, ktorá má posilniť odolnosť EÚ voči hybridným hrozbám, kyberútokom a organizovanému zločinu.
Stredná Európa upravuje bezpečnostné stratégie v reakcii na nové hrozby
Slovensko a viaceré krajiny strednej Európy reagovali na britskú bezpečnostnú stratégiu a rastúce hrozby veľmi konkrétnymi krokmi:
🇸🇰 Slovensko
- Prijalo novú koncepciu bezpečnostného systému štátu, ktorá po viac než 20 rokoch nahrádza starý model z roku 2002.
- Dôraz sa kladie na koordináciu medzi rezortmi, posilnenie krízového riadenia a zvýšenie odolnosti štátu voči hybridným hrozbám.
- Diskutuje sa o zvýšení výdavkov na obranu, pričom niektoré návrhy hovoria až o 3,6 % HDP do roku 2028.
- Opozícia je však rozdelená – niektoré strany podmieňujú podporu tým, že aj ostatné krajiny NATO dosiahnu 2 % HDP.
🇨🇿 Česká republika
- Posilňuje kybernetickú bezpečnosť a monitorovanie dezinformácií.
- Zapája sa do spoločných cvičení NATO a podporuje iniciatívy na ochranu kritickej infraštruktúry.
🇵🇱 Poľsko
- Po nedávnych incidentoch s podmorskými káblami a sabotážiou zvažuje aktiváciu článku 4 NATO, čo by znamenalo konzultácie medzi členskými štátmi.
- Zintenzívnilo ochranu infraštruktúry a rozbilo sieť proruských agentov.
🇭🇺 Maďarsko
- Zatiaľ sa drží opatrnejšej rétoriky, no zvyšuje výdavky na obranu a modernizuje armádu.
🔍 Čo znamená článok 4 NATO v praxi?
Článok 4 Severoatlantickej zmluvy umožňuje ktorémukoľvek členskému štátu požiadať o konzultácie, ak sa cíti ohrozený. Neznamená to automaticky vojenskú reakciu, ale ide o diplomatický nástroj na predchádzanie konfliktom.
„Strany budú spoločne konzultovať vždy, keď je podľa názoru ktorejkoľvek z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zo strán.“
Článok 4 bol v minulosti aktivovaný napríklad Poľskom a pobaltskými štátmi po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Zdroj: internet
Marek Poleč