Premiér Robert Fico v posledných dňoch verejne otvoril tému neutrality Slovenska, čo vyvolalo silné reakcie naprieč politickým spektrom. Vyhlásil, že v súčasnom „bláznivom období zbrojenia“ by Slovensku „veľmi svedčala neutralita“ a túto otázku postavil „oficiálne a veľmi jasne“. Zároveň však priznal, že rozhodnutie o prípadnej neutralite nie je v jeho rukách.
Fico svoje vyjadrenia spojil s kritikou rastúcich výdavkov na obranu, pričom varoval pred skokovým navýšením na 5 % HDP, čo by podľa neho znamenalo výdavky až 7 miliárd eur.
Opozičné strany, najmä Progresívne Slovensko, označili jeho slová za škandalózne a varovali, že neutralita by v praxi znamenala vystúpenie z NATO, čo by podľa nich ohrozilo bezpečnosť krajiny. Prezident Peter Pellegrini označil Ficovu myšlienku za „provokatívnu“ a pripomenul, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k členstvu v NATO.
Neutralita štátu v historickej a právnej perspektíve
Neutralita ako štátny princíp zohrala v moderných dejinách významnú úlohu. Pre mnohé krajiny bola spôsobom, ako si zachovať suverenitu, vyhnúť sa vojenským konfliktom a zároveň zohrávať úlohu sprostredkovateľa v medzinárodných vzťahoch. Cieľom nasledujúceho prehľadu je ukázať, ako rôzne štáty pristupovali k neutralite – od historicky zakotvených modelov až po jej súčasné výzvy v meniacom sa bezpečnostnom prostredí.
Historické príklady neutrality
- Švajčiarsko – najznámejší príklad trvalej neutrality. Od Viedenského kongresu v roku 1815 je medzinárodne uznané ako neutrálne. Neutralita mu umožnila vyhnúť sa účasti v oboch svetových vojnách a stalo sa sídlom mnohých medzinárodných organizácií.
- Rakúsko – po druhej svetovej vojne sa v roku 1955 zaviazalo k trvalej neutralite ako podmienke odchodu spojeneckých vojsk. Neutralita je zakotvená v rakúskej ústave.
- Švédsko a Fínsko – počas studenej vojny si udržiavali politiku neutrality, hoci Fínsko bolo pod silným vplyvom Sovietskeho zväzu. Švédsko si zachovalo vojenskú nezávislosť, no v súčasnosti sa obe krajiny rozhodli vstúpiť do NATO.
- Írsko – tradične neutrálne, najmä počas druhej svetovej vojny. Dnes je členom EÚ, ale nie NATO, a zachováva si politiku vojenskej nezúčastnenosti.
Neutralita z pohľadu medzinárodného práva a obrany
- Medzinárodné právo definuje neutralitu ako stav, keď štát nezasahuje do ozbrojeného konfliktu medzi inými štátmi a zároveň neumožňuje využívanie svojho územia na vojenské účely. Neutralita môže byť:
- Trvalá (napr. Švajčiarsko)
- Dočasná (napr. počas konkrétneho konfliktu)
- Haagske dohovory z roku 1907 upravujú práva a povinnosti neutrálnych štátov – napríklad zákaz prechodu vojsk cez ich územie alebo poskytovania vojenskej pomoci.
- Bezpečnostné dôsledky: Neutrálny štát sa musí spoliehať na vlastnú obranu, keďže nemá záruky kolektívnej obrany ako členovia NATO. To znamená vyššie náklady na obranu a potrebu silnej diplomacie.
- Politické dôsledky: Neutralita môže posilniť medzinárodnú dôveryhodnosť a sprostredkovateľskú úlohu, ale zároveň obmedzuje možnosti kolektívneho postupu v prípade kríz.ň
Zdroj: internet
redakcia