Slovenské školstvo čakajú výrazné zmeny – od úpravy hodnotenia žiakov cez reformu vysokých škôl až po modernizáciu predprimárneho vzdelávania. Ministerstvo školstva SR prichádza s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zvýšiť kvalitu výučby, podporiť duševné zdravie detí a zatraktívniť učiteľské povolanie. V článku prinášame prehľad najdôležitejších krokov rezortu.
Slovné hodnotenie aj na druhom stupni: Školstvo čakajú zmeny v známkovaní
Ministerstvo školstva SR plánuje rozšíriť slovné hodnotenie aj na druhý stupeň základných škôl, konkrétne pre žiakov 6. až 9. ročníka. Novinkou by malo byť aj slovné hodnotenie správania, čo by mohlo nahradiť tradičné známky typu „veľmi dobré“ či „uspokojivé“. Cieľom tejto zmeny je podporiť individuálny prístup k žiakom, zohľadniť ich pokrok, úsilie a osobnostný rozvoj, a zároveň posilniť spätnú väzbu medzi školou, žiakom a rodičmi.
Nový zákon o vysokých školách: Viac praxe, menej byrokracie
Ministerstvo školstva SR predstavilo vecný zámer nového zákona o vysokých školách, ktorý má priniesť modernizáciu a väčšiu flexibilitu do vysokoškolského vzdelávania. Cieľom je znížiť byrokraciu, podporiť využívanie umelej inteligencie vo výučbe a výskume a lepšie prepojiť teóriu s praxou.
Medzi navrhované zmeny patrí napríklad možnosť výberu medzi písaním záverečnej práce a absolvovaním odbornej stáže, zavedenie jednotnej elektronickej prihlášky na vysoké školy či podpora profesionálnych bakalárskych programov. Zákon má tiež umožniť udeľovanie medzinárodne uznávaných titulov a jednoduchšie zapojenie odborníkov z praxe do výučby.
Rezort zároveň plánuje zefektívniť rozhodovacie procesy na školách, rozšíriť správne rady o odborníkov z rôznych oblastí a zlepšiť správu verejných financií vysokých škôl. Návrh zákona by mal byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania koncom júna.
Reforma regionálneho školstva: Povinná škôlka, bezpečnejšie školy a dôraz na psychickú pohodu
Ministerstvo školstva SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania rozsiahly balík legislatívnych zmien, ktoré majú zásadne zmodernizovať regionálne školstvo. Reforma sa zameriava na viacero kľúčových oblastí:
- Povinné predprimárne vzdelávanie: Od roku 2027 bude povinné pre deti od 4 rokov, od roku 2028 aj pre 3-ročné deti. Cieľom je zabezpečiť rovnaký štart pre všetky deti bez ohľadu na sociálne zázemie.
- Modernizácia špeciálnych výchovných zariadení: Reforma kladie dôraz na ochranu práv detí, zlepšenie podmienok v zariadeniach a jasné pravidlá pre ich fungovanie.
- Bezpečnosť a duševné zdravie: Zavádzajú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v školách, vrátane povinnej súčinnosti rodičov pri riešení rizikového správania detí. Posilniť sa má aj podpora duševného zdravia žiakov.
- Zmeny vo financovaní škôl: Nový model financovania zvýhodní tzv. verejných poskytovateľov vzdelávania – školy, ktoré prijímajú žiakov zo spádovej oblasti a nevyberajú školné. Tieto školy získajú plné financovanie a ďalšie výhody, ako napríklad príspevok na dopravu.
- Zjednotenie právnej formy škôl: Od roku 2028 budú mať všetky neverejné školy jednotnú formu neziskovej organizácie. Zároveň sa zavádzajú nové pravidlá pre výber riaditeľov, zverejňovanie dokumentov a vznik kontrolných rád.
Skôr do škôl, neskôr k titulu: Nový status učiteľa pre študentov
Ministerstvo školstva SR plánuje zaviesť novú kategóriu s názvom „pedagogický zamestnanec – kandidát“, ktorá má pomôcť riešiť nedostatok učiteľov a zároveň zatraktívniť učiteľské povolanie pre mladých ľudí. Tento status by umožnil študentom pedagogických fakúlt po troch rokoch vysokoškolského štúdia (napr. po získaní titulu bakalár) začať učiť na školách, pričom by si mohli súbežne dokončiť svoje vzdelanie.
Cieľom tejto zmeny je:
- umožniť skorší vstup do praxe pre budúcich učiteľov,
- zvýšiť flexibilitu v systéme zamestnávania pedagogických pracovníkov,
- zabezpečiť personálne pokrytie najmä v regiónoch s akútnym nedostatkom učiteľov.
Tento krok je súčasťou širšej reformy školstva, ktorá má reagovať na starnutie učiteľskej populácie a nízky záujem mladých ľudí o pedagogické povolanie.
Zdroj: internet
Marek Poleč