Irán sa v medzinárodnej debate o jadrovom nešírení ocitá pod neustálym drobnohľadom. Tajné zariadenia, nedodržiavanie pravidiel a rastúca úroveň obohacovania uránu v ňom vyvolali vlnu podozrení. No zatiaľ čo Teherán čelí tlaku a sankciám, iné krajiny — vrátane tých so známymi jadrovými arzenálmi — zostávajú mimo podobného záujmu. Prečo sa teda pozornosť sústreďuje práve na Irán? A je prístup medzinárodného spoločenstva skutočne spravodlivý?
Prečo sa zameriava pozornosť najmä na Irán?
- Tajné aktivity a porušenia dohôd: Irán v minulosti tajil výstavbu zariadení, ako je Fordow, a neposkytoval úplnú spoluprácu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). To vyvolalo podozrenia, že jeho jadrový program má aj vojenský rozmer.
- Porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT): Irán je signatárom NPT, ale podľa MAAE nedodržiava svoje záväzky, čo viedlo k formálnemu obvineniu z nedodržiavania dohody.
- Obohacovanie na vysoké úrovne: Irán obohacuje urán až na 60 %, čo je veľmi blízko k zbrojárskej úrovni (90 %). Väčšina krajín obohacuje urán len na 3–5 % pre civilné účely.
- Regionálne napätie a rétorika: Irán má napäté vzťahy s Izraelom a niektorými arabskými štátmi. Jeho rétorika a podpora ozbrojených skupín v regióne zvyšujú obavy, že by mohol jadrový program zneužiť.
A čo ostatné krajiny?
- Francúzsko, USA, Rusko, Čína, India, Pakistan – tieto krajiny majú jadrové zbrane a niektoré z nich nie sú ani signatármi NPT (napr. India, Pakistan, Izrael).
- Severná Kórea – vystúpila z NPT a čelí sankciám, ale jej izolácia sťažuje medzinárodný tlak.
- Iné krajiny (napr. Brazília, Japonsko) – obohacujú urán, ale transparentne a pod dohľadom MAAE.
Dvojaký meter?
Áno, mnohí kritici tvrdia, že medzinárodné spoločenstvo uplatňuje selektívny prístup. Napríklad Izrael nikdy oficiálne nepotvrdil, že má jadrové zbrane, ale predpokladá sa, že ich vlastní — a nečelí rovnakému tlaku ako Irán.
Jadrová rovnováha na hrane: India a Pakistan v tieni konfliktu
India a Pakistan patria medzi krajiny, ktoré aktívne obohacujú urán a vlastnia jadrové zbrane — a ich vzťahy sú dlhodobo napäté, čo z tejto kombinácie robí jednu z najrizikovejších jadrových rovníc na svete.
India
- Má rozsiahly civilný jadrový program a zároveň vojenský jadrový arzenál.
- Obohacovanie uránu prebieha v zariadeniach ako RMP (Rare Materials Plant) v Mysore.
- India nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ale má dohodu s MAAE o civilnom dozore nad časťou svojich zariadení.
- Disponuje viac ako 160 jadrovými hlavicami a pracuje na modernizácii nosičov.
Pakistan
- Tiež nie je signatárom NPT a má čisto vojenský jadrový program.
- Obohacovanie prebieha v zariadeniach ako Kahuta Research Laboratories, kde sa používa technológia plynových centrifúg.
- Má približne 170 jadrových hlavíc a aktívne vyvíja nové raketové systémy.
- V minulosti bol zapojený do nelegálneho šírenia jadrovej technológie (napr. sieť A. Q. Khana).
Napätie a riziká
- Obe krajiny sa niekoľkokrát dostali na pokraj vojenského konfliktu, najmä kvôli Kašmíru.
- V roku 2025 sa opäť zintenzívnili výhrady a hrozby jadrovým útokom, čo vyvolalo obavy z eskalácie.
- Obe strany modernizujú svoje arzenály a zavádzajú nové nosiče hlavíc.