Pellegrini na summite B9: Slovensko podporí zvýšenie obranných výdavkov NATO

NATO

Summit lídrov Bukureštskej deviatky (B9) sa konal 2. júna 2025 v litovskom Vilniuse a zúčastnili sa na ňom predstavitelia krajín východného krídla NATO. Stretnutie sa uskutočnilo v kontexte príprav na nadchádzajúci summit NATO v Haagu. Hlavnými témami diskusií boli posilňovanie kolektívnej obrany, adaptácia NATO na nové bezpečnostné hrozby a upevňovanie európskeho piliera v rámci Aliancie.

Prezident Peter Pellegrini na summite podporil zvýšenie obranných výdavkov na 5 % HDP, pričom 3,5 % by smerovalo priamo na obranné výdavky a ďalších 1,5 % by sa mohlo využiť na investície do strategickej infraštruktúry, ako sú mosty, železnice či prístavy.

Na rokovaniach sa okrem lídrov B9 zúčastnili aj predstavitelia severských spojencov – Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný bol aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Bukureštská deviatka: Aliancia východného krídla NATO pre posilnenie bezpečnosti

Bukureštská deviatka (B9) je medzinárodná organizácia združujúca deväť krajín východného krídla NATO. Bola založená 4. novembra 2015 v Bukurešti z iniciatívy rumunského prezidenta Klausa Iohannisa a poľského prezidenta Andrzeja Dudu.

Členmi B9 sú:

  • Bulharsko
  • Česko
  • Estónsko
  • Litva
  • Lotyšsko
  • Maďarsko
  • Poľsko
  • Rumunsko
  • Slovensko

Vznik organizácie bol reakciou na zhoršenú bezpečnostnú situáciu vo východnej Európe po anexii Krymu Ruskom v roku 2014. Cieľom B9 je koordinovať bezpečnostné a obranné politiky členských štátov v rámci NATO a posilniť spoluprácu v oblasti obrany.

B9 rozdelená: Nie všetky krajiny súhlasia so zvýšením obranných výdavkov

Na summite Bukureštskej deviatky (B9) vo Vilniuse sa diskutovalo o zvýšení obranných výdavkov na 5 % HDP, pričom jednotlivé krajiny mali rôzne postoje.

  • Slovensko (Peter Pellegrini) podporilo návrh, pričom sa odvolávalo na odporúčania Ministerstva obrany SR.
  • Poľsko a Rumunsko, ako zakladajúce krajiny B9, dlhodobo presadzujú vyššie výdavky na obranu a podporili návrh.
  • Česko a Maďarsko vyjadrili opatrnosť, pričom česká vláda zdôraznila potrebu postupného zvyšovania výdavkov.
  • Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko sa prikláňajú k vyšším výdavkom, ale niektoré z týchto krajín požadujú flexibilitu v rozdelení financií medzi priame obranné výdavky a strategickú infraštruktúru.

Zdroj: internet

Related Post

Pridaj komentár