Ústavná zmena prešla: Slovensko zakotvilo biologické pohlavie a zákaz surogácie
V piatok 26. septembra 2025 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh ústavného zákona, ktorý zásadným spôsobom upravuje kultúrno-etické otázky v slovenskom právnom systéme. Novela Ústavy SR prináša definíciu pohlavia výlučne ako muž a žena na základe biologických kritérií, čím sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré túto otázku riešia priamo na ústavnej úrovni.
Okrem toho sa do ústavy dostáva aj ustanovenie o rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, zákaz surogátneho materstva a právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Novela zároveň posilňuje rodičovské práva vo výchove a vzdelávaní a potvrdzuje suverenitu Slovenska v hodnotových otázkach ako sú kultúra, jazyk, rodina, manželstvo či zdravotníctvo.
Hlasovanie v parlamente prebehlo hladko. Za návrh hlasovalo 90 poslancov z 99 prítomných, proti bolo 7, 2 nehlasovali a nikto sa nezdržal. Podporu vyjadrila väčšina koaličných poslancov, výnimkou bol Ján Ferenčák (Hlas-SD), ktorý nebol prítomný. Z poslaneckého klubu KDH sa hlasovania nezúčastnili František Majerský a František Mikloško. Zo zoskupenia Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia hlasovali za návrh Richard Vašečka, Marek Krajčí a Rastislav Krátky.
Novela nadobudne účinnosť od 1. novembra 2025. Podľa predkladateľov má posilniť ochranu tradičných hodnôt a právnu stabilitu Slovenskej republiky. Kritici však upozorňujú na možné obmedzenie práv niektorých skupín obyvateľstva a na riziko politizácie ústavných princípov. Diskusia o kultúrno-etických otázkach tak na Slovensku zrejme nekončí, ale práve začína novú kapitolu.
Slovensko zakotvilo biologické pohlavie v ústave: výnimka v európskom priestore
Okrem Slovenska, ktoré v roku 2025 zakotvilo v Ústave definíciu pohlavia výlučne ako muž a žena na základe biologických kritérií, existuje len niekoľko krajín, ktoré podobné ustanovenia uvádzajú priamo v ústavnom texte. Väčšina štátov túto otázku rieši prostredníctvom zákonov nižšej právnej sily, nie na ústavnej úrovni.
Jedným z najvýraznejších príkladov je Maďarsko, ktoré už v roku 2020 prijalo dodatok k ústave, v ktorom sa uvádza, že matka je žena a otec je muž. Zároveň zakázalo právne uznanie zmeny pohlavia. Poľsko síce biologickú definíciu pohlavia priamo v ústave neuvádza, no silne zdôrazňuje ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy, pričom biologické chápanie pohlavia sa uplatňuje v právnej praxi. Rusko v rámci ústavnej reformy z roku 2020 definovalo manželstvo výlučne ako zväzok muža a ženy, hoci samotný pojem pohlavia nie je samostatne upravený. V Bulharsku ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že zmena pohlavia nie je právne možná, čím potvrdil biologické chápanie pohlavia, aj keď to nie je explicitne uvedené v ústave.
V kontexte Európskej únie patrí Slovensko po prijatí tejto ústavnej zmeny medzi výnimky. Väčšina členských štátov, ako napríklad Nemecko, Francúzsko, Španielsko či Švédsko, má inkluzívne zákony, ktoré umožňujú právne uznanie transrodových a nebinárnych osôb. Tieto krajiny neuvádzajú biologickú definíciu pohlavia v ústave a pristupujú k tejto téme z pohľadu ľudských práv a rovnosti.
Slovenský krok tak vyvolal reakcie od viacerých ľudskoprávnych organizácií a upozornenie od Benátskej komisie, ktorá posudzuje súlad ústavných zmien s európskymi štandardmi. V tejto súvislosti sa Slovensko zaradilo medzi štáty, ktoré kultúrno-etické otázky riešia na najvyššej právnej úrovni, čo môže mať dlhodobý dopad na legislatívu aj spoločenskú diskusiu.
Benátska komisia: Tichý strážca demokracie nad ústavami Európy
Benátska komisia, oficiálne známa ako Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, je poradný orgán Rady Európy, ktorý sa špecializuje na ústavné právo, volebné systémy, nezávislosť súdnictva a ochranu základných práv. Bola založená v roku 1990 so sídlom v Benátkach, odkiaľ pochádza aj jej názov.
🧭 Čo robí Benátska komisia?
- Posudzuje návrhy ústavných zmien, zákonov a právnych predpisov členských štátov Rady Európy (vrátane Slovenska).
- Vydáva odporúčania, ktoré nie sú právne záväzné, ale majú vysokú autoritu v oblasti právneho štandardu a demokratických princípov.
- Pomáha štátom pri reformách súdnictva, volebného práva, mocenského rozdelenia a ochrane menšín.
- Sleduje, či sú právne zmeny v súlade s európskymi hodnotami, ľudskými právami a zásadami právneho štátu.
🛡️ Prečo je dôležitá?
Benátska komisia často vystupuje ako nezávislý garant demokracie, najmä v prípadoch, keď štáty prijímajú kontroverzné ústavné alebo legislatívne zmeny. Jej stanoviská sú rešpektované aj mimo Európy – napríklad OSN, OBSE či Európska únia ich často berú do úvahy.
O autorovi
