Štát znižuje dávky v nezamestnanosti: motivácia či riziko?

Od septembra 2025 sa na Slovensku mení systém vyplácania dávok v nezamestnanosti. Nové pravidlá prinášajú postupné znižovanie výšky dávky od štvrtého mesiaca evidencie na úrade práce. Cieľom tejto úpravy je motivovať nezamestnaných k rýchlejšiemu návratu do práce a zároveň znížiť výdavky štátu na sociálne zabezpečenie.

V prvých troch mesiacoch zostáva dávka nezmenená, teda vo výške 50 % z vymeriavacieho základu, čo zodpovedá približne polovici predchádzajúcej hrubej mzdy. Od štvrtého mesiaca sa však dávka znižuje na 40 %, v piatom mesiaci klesne na 30 % a v šiestom mesiaci dosiahne už len 20 %. Táto zmena sa dotkne všetkých nových žiadateľov, ktorí sa zaregistrujú po nadobudnutí účinnosti zákona.

Ministerstvo práce argumentuje, že opatrenie má pomôcť konsolidovať verejné financie. Očakáva sa, že štát týmto krokom ušetrí približne 24 miliónov eur ročne. Zároveň má ísť o nástroj na podporu aktívneho hľadania zamestnania, keďže dlhodobé poberanie dávky bez snahy o návrat do práce môže viesť k pasivite.

Odborníci a zástupcovia odborov však upozorňujú na možné negatívne dopady. Zníženie dávky môže najviac zasiahnuť ľudí v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde je nedostatok pracovných príležitostí. Rovnako sa obávajú, že starší uchádzači o zamestnanie, najmä nad 50 rokov, budú mať ešte väčšie problémy s uplatnením na trhu práce. Kritici tiež pripomínajú, že fond dávok v nezamestnanosti je dlhodobo prebytkový a Slovensko má jednu z najkratších lehôt vyplácania dávok v rámci Európskej únie.

Zmena systému vyplácania dávok v nezamestnanosti tak vyvoláva diskusiu o rovnováhe medzi motiváciou k práci a sociálnou ochranou. Hoci štát deklaruje snahu o efektívnejšie využívanie verejných zdrojov, otázkou zostáva, či sa podarí dosiahnuť tento cieľ bez negatívneho dopadu na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

Erik Tomáš rozbieha reformu zamestnanosti: Práca pre mladých, menej dávok a viac kontroly

Minister práce Erik Tomáš predstavil sériu opatrení, ktorých cieľom je posilniť zamestnanosť na Slovensku, najmä medzi mladými ľuďmi, dlhodobo nezamestnanými a nízkopríjmovými skupinami. Kľúčovým pilierom tejto stratégie je projekt „Právo na prvé zamestnanie“, ktorý má pomôcť tým, ktorí ešte nikdy nepracovali, získať prvé pracovné skúsenosti. V druhej fáze projektu sa plánuje vytvoriť až 5 100 nových pracovných miest. Štát v rámci tohto programu prepláca až 80 % mzdy, maximálne do výšky 1 010 eur mesačne počas 9 mesiacov. Podmienkou je, aby zamestnávateľ udržal pracovníka aj po skončení podpory, minimálne ďalších 6 mesiacov. Novinkou je zavedenie mentora, ktorý pomáha novému zamestnancovi zorientovať sa v pracovnom prostredí počas prvých 3 mesiacov.

Ďalším opatrením je projekt „Práca namiesto dávok“, ktorý má za cieľ obmedziť pasivitu uchádzačov o zamestnanie. Ak nezamestnaný odmietne vhodnú pracovnú ponuku, môže prísť o dávku v hmotnej núdzi alebo mu bude výrazne krátená. Tento systém má zabezpečiť, že každý, kto nemá zdravotné alebo sociálne prekážky, bude aktívne pracovať.

Ministerstvo práce zároveň reaguje na kritiku týkajúcu sa zneužívania výhod sociálnych podnikov, najmä zníženej DPH vo výške 5 %. Erik Tomáš avizoval sprísnenie pravidiel, ktoré majú zabrániť zneužívaniu štátnych zákaziek, pričom podpora pre znevýhodnené skupiny, ako sú zdravotne postihnutí, má zostať zachovaná.

V rámci konsolidačných opatrení sa rezort práce zapojil do šetrenia verejných financií. Plánuje sa znižovanie počtu zamestnancov na úradoch práce, obmedzenie výdavkov na tovary, služby a zahraničné cesty, ako aj zamedzenie fiktívnych práceneschopností, čo má štátu ušetriť približne 150 miliónov eur.

Vzhľadom na nízku nezamestnanosť a nedostatok pracovnej sily štát plánuje aj zjednodušenie prijímania pracovníkov z tretích krajín. Rozšíri sa platnosť modrej karty na 5 rokov a umožní sa nastúpiť do práce ešte pred udelením prechodného pobytu. Tieto kroky majú pomôcť slovenskému trhu práce vyrovnať sa s demografickými výzvami a zabezpečiť dostatok pracovnej sily v kľúčových sektoroch.

Odmietneš prácu, prídeš o dávky: Ako prísne trestajú nezamestnaných Slovensko a jeho susedia

V susedných európskych krajinách platia podobné sankcie ako na Slovensku – ak nezamestnaný odmietne primeranú pracovnú ponuku, môže prísť o dávky alebo mu budú výrazne krátené. Rozsah a podmienky sa však líšia podľa štátu.

V Rakúsku je systém nastavený pomerne prísne. Ak nezamestnaný odmietne vhodnú pracovnú ponuku bez vážneho dôvodu, môže byť sankcionovaný znížením dávky až o 50 % na dobu 6 týždňov. Pri opakovanom odmietnutí sa sankcia predlžuje na 8 týždňov. Vhodnosť práce posudzuje úrad práce, pričom sa berie do úvahy zdravotný stav, kvalifikácia a vzdialenosť od miesta bydliska.

V Českej republike platí, že ak uchádzač o zamestnanie odmietne vhodnú prácu, môže byť vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na dobu 6 mesiacov. Počas tejto doby nemá nárok na podporu v nezamestnanosti ani na dávky v hmotnej núdzi. Vhodná práca je definovaná zákonom a zohľadňuje predchádzajúce zamestnanie, zdravotný stav a kvalifikáciu.

V Poľsku sa sankcie uplatňujú už po prvom odmietnutí práce. Nezamestnaný je vyradený z evidencie na 120 dní, pri opakovanom odmietnutí až na 270 dní. Počas tejto doby nemá nárok na žiadnu podporu. Poľský systém je zameraný na rýchlu aktiváciu uchádzačov, pričom úrady práce často ponúkajú aj rekvalifikácie.

V Maďarsku je systém dávok v nezamestnanosti obmedzený na maximálne 3 mesiace. Ak nezamestnaný odmietne ponuku práce, môže byť vyradený z evidencie a stráca nárok na dávku. Vhodnosť práce posudzuje úrad, pričom sa berie do úvahy aj možnosť dochádzania.

Slovensko sa teda zaradilo medzi krajiny s tvrdším režimom, kde odmietnutie práce vedie k okamžitej strate dávky – najprv na mesiac, pri opakovaní až na tri mesiace. Tento cyklus sa môže opakovať, kým uchádzač neakceptuje ponúkanú prácu. Výnimku majú len osoby so zdravotnými alebo vážnymi sociálnymi prekážkami.

Práca alebo trest? Kam až môže zájsť štátna motivácia

Na jednej strane je pochopiteľné, že štát potrebuje aktívnu pracovnú silu, aby mohol financovať verejné služby, dôchodky, zdravotníctvo či školstvo. Ak veľká časť obyvateľstva nepracuje, systém sa stáva neudržateľným. Preto sa zavádzajú motivačné mechanizmy, ktoré majú ľudí povzbudiť, aby sa čo najskôr vrátili do práce. V tomto duchu sa často obhajujú aj sankcie za odmietnutie práce – ako nástroj proti pasivite a zneužívaniu systému.

No na druhej strane je tu ľudská dôstojnosť. Práca by mala byť právo, nie trest. Ak niekoho nútime prijať akúkoľvek prácu len preto, aby nestratil dávku, riskujeme, že ho vystavíme ponižujúcim, nevhodným alebo neudržateľným podmienkam. Nie každý má rovnaké možnosti – niekto má zdravotné obmedzenia, niekto sa stará o chorého člena rodiny, iný žije v regióne, kde je práca len na papieri. V takých prípadoch sa sankcia môže stať nespravodlivým trestom, nie nástrojom motivácie.

Otázka teda neznie len „ako prinútiť ľudí pracovať“, ale skôr: „Ako vytvoriť podmienky, v ktorých ľudia budú chcieť a môcť pracovať dôstojne?“ To znamená férové mzdy, bezpečné pracovné prostredie, dostupnú dopravu, podporu pri rekvalifikácii a rešpekt k individuálnym životným okolnostiam.

Tvrdé sankcie môžu krátkodobo znížiť štatistiky nezamestnanosti, ale dlhodobo môžu prehĺbiť nedôveru voči systému a vytvoriť pocit, že štát trestá chudobu namiesto toho, aby ju riešil. A to je otázka, ktorú by si mala položiť každá spoločnosť, ktorá chce byť nielen efektívna, ale aj spravodlivá.

A čo si o tom myslíte vy? Je podľa vás správne, aby štát sankcionoval ľudí za odmietnutie práce, alebo by mal hľadať citlivejšie riešenia? Podeľte sa o svoj názor v komentároch – každý pohľad má hodnotu a môže prispieť k lepšej diskusii o tom, ako má vyzerať spravodlivý a dôstojný systém podpory v nezamestnanosti.

O autorovi