New START: Posledná jadrová zmluva na hrane
Zmluva New START, ktorá predstavuje posledný pilier jadrovej kontroly medzi Spojenými štátmi a Ruskom, sa blíži ku koncu. Jej platnosť vyprší 5. februára 2026, no aktuálne dianie naznačuje, že obe mocnosti si uvedomujú vážnosť situácie a hľadajú cestu, ako sa vyhnúť úplnému rozpadu dohody.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že Moskva je pripravená dodržiavať obmedzenia zmluvy ešte rok po jej vypršaní – za predpokladu, že Spojené štáty urobia to isté. Tento krok by znamenal zachovanie limitov na počet strategických jadrových hlavíc, rakiet a bombardérov, ktoré zmluva stanovuje na maximálne 1 550 kusov na každú stranu. Putin však zároveň pripomenul, že Rusko už v roku 2023 pozastavilo svoju účasť na zmluve, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny, čo podľa neho narušilo strategickú rovnováhu.
Na druhej strane Atlantiku Biely dom označil ruský návrh za „celkom dobrý“ a potvrdil, že prezident Donald Trump je s ním oboznámený. Trump už skôr vyjadril záujem zachovať obmedzenia strategických jadrových zbraní aj po roku 2026. Navyše opakovane zdôraznil potrebu zahrnúť do budúcich rokovaní aj Čínu, ktorá nie je súčasťou zmluvy New START, no jej jadrový arzenál rastie.
Zmluva New START bola podpísaná v roku 2010 v Prahe prezidentmi Barackom Obamom a Dmitrijom Medvedevom. Do platnosti vstúpila vo februári 2011 a odvtedy slúžila ako základný rámec pre transparentnosť a obmedzenie jadrových síl oboch krajín. V roku 2021 bola predĺžená o päť rokov, no žiadne ďalšie predĺženie už nie je možné bez novej dohody.
V súčasnosti však neprebiehajú žiadne oficiálne rokovania o jej obnovení alebo náhrade. Obe strany síce deklarujú ochotu dodržiavať obmedzenia, no budúce kroky budú závisieť od úrovne vzájomnej dôvery, geopolitického vývoja a ochoty sadnúť si za rokovací stôl. Ak sa zmluva nepredĺži alebo nenahradí novou dohodou, svet sa môže ocitnúť v situácii bez akýchkoľvek právne záväzných obmedzení jadrových arzenálov – prvýkrát od konca studenej vojny.
| Štát | Celkový počet hlavíc | Hlavice pripravené na použitie | Vysoká pohotovosť |
|---|---|---|---|
| Rusko | ~5 889 | Veľká časť rozmiestnená | Áno |
| USA | ~5 244 | ~1 770 rozmiestnených | ~2 100 |
| Čína | ~600 | Rýchlo rastie | Nie |
| Francúzsko | ~290 | Stabilný počet | Nie |
| Spojené kráľovstvo | ~225 | Modernizácia prebieha | Nie |
| Pakistan | ~170 | Rozvoj nových nosičov | Nie |
| India | ~172 | Mierne rozširovanie | Nie |
| Izrael | ~90 | Neoficiálny arzenál | Nie |
| Severná Kórea | ~50 | Aktívne rozširovanie | Nie |
Celkový počet jadrových hlavíc vo svete: približne 12 241, z toho asi 3 912 je už rozmiestnených na raketách alebo základniach, a 2 100 je v stave vysokej pohotovosti.
Jadrové hlavice: Najničivejšie zbrane sveta a ich fungovanie
Jadrová hlavica je výbušná časť zbrane, ktorá využíva energiu uvoľnenú pri jadrových reakciách na dosiahnutie extrémne silného výbuchu. Ide o najničivejší typ zbrane, aký ľudstvo vytvorilo, schopný zničiť celé mestá v priebehu sekúnd. Jadrové hlavice sú základom strategického odstrašovania, pretože ich existencia má za cieľ odradiť protivníka od útoku – následky by boli katastrofálne.
Fungovanie jadrových hlavíc je založené na dvoch typoch reakcií: štiepení a fúzii. Štiepne zbrane, známe ako atómové bomby, využívajú rozpad ťažkých jadier, ako je urán-235 alebo plutónium-239. Tento proces uvoľňuje obrovské množstvo energie. Termonukleárne zbrane, známe ako vodíkové bomby, kombinujú štiepenie s jadrovou fúziou, pri ktorej sa ľahké jadrá – napríklad deutérium a trícium – spájajú. Výsledkom je ešte silnejší výbuch než pri čistej štiepnej reakcii.
Jadrové hlavice sa montujú na rôzne typy nosičov, ako sú medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), rakety odpaľované z ponoriek, gravitačné bomby zhodené z lietadiel či taktické rakety krátkeho doletu. Ich konštrukcia môže byť rôzna – od klasických štiepnych náloží cez posilnené štiepne zbrane až po dvojstupňové a trojstupňové hlavice, ktoré kombinujú viacero reakcií pre maximálny výkon.
Vzhľadom na ich ničivý potenciál sú jadrové hlavice predmetom medzinárodných dohôd, ako je napríklad zmluva New START, ktorá sa snaží obmedziť ich počet a rozmiestnenie. Napriek týmto snahám niektoré štáty svoj arzenál modernizujú a rozširujú, čo vyvoláva obavy o globálnu bezpečnosť. Jadrové hlavice tak zostávajú jedným z najvýznamnejších prvkov vojenskej stratégie a medzinárodnej politiky.
Zdroj: internet, Foto: deviantart.com
O autorovi
