Mierová dohoda v Šarm aš-Šajchu: Turecko, Katar, USA a Egypt spojili sily pre Gazu
V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sa 13. októbra 2025 uskutočnil historický mierový summit, na ktorom sa stretli predstavitelia Turecka, Kataru, Spojených štátov amerických a Egypta. Výsledkom rokovaní bola dohoda o prímerí v Pásme Gazy, ktorú mnohí označujú za prelomový krok smerom k stabilizácii Blízkeho východu.
Dohodu podpísali americký prezident Donald Trump, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Hoci sa na samite nezúčastnili predstavitelia Izraela ani palestínskeho hnutia Hamas, dohoda bola výsledkom intenzívneho diplomatického úsilia týchto štyroch krajín, ktoré zohrali kľúčovú úlohu ako sprostredkovatelia.
Obsah dohody zahŕňa okamžité zavedenie prímeria medzi Izraelom a Hamasom, demilitarizáciu Pásma Gazy a začiatok fázy obnovy regiónu. Prezident Trump označil túto fázu za „možno tú najľahšiu časť“ celého procesu a vyhlásil, že „dosiahli sme to, čo všetci považovali za nemožné, a konečne máme mier na Blízkom východe“.
Dohoda prichádza po mesiacoch eskalácie násilia, ktoré si vyžiadalo stovky obetí a vyvolalo medzinárodné obavy o humanitárnu situáciu v Gaze. Podľa diplomatických zdrojov sa očakáva, že ďalšie rokovania budú zamerané na konkrétne kroky obnovy, humanitárnu pomoc a politické riešenie palestínskej otázky.
Medzinárodné spoločenstvo reagovalo na podpis dohody prevažne pozitívne, pričom viaceré krajiny vyjadrili nádej, že tento krok povedie k trvalému mieru v regióne. Hoci skeptici upozorňujú na absenciu priamych signatárov konfliktu, dohoda predstavuje významný diplomatický úspech a otvára cestu k ďalším rokovaniam.
Ak bude dodržaná, táto dohoda môže znamenať začiatok novej éry spolupráce a mierového spolunažívania na Blízkom východe. Vývoj situácie v najbližších týždňoch ukáže, či sa podarí naplniť ambiciózne ciele, ktoré si signatári stanovili.
Dva roky vojny: Viac než 60 000 mŕtvych v Gaze
Konflikt medzi Izraelom a Hamasom trval približne 21 mesiacov (od októbra 2023 do októbra 2025) a vyžiadal si viac než 60 000 obetí a státisíce vysídlených osôb.
Podľa údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva, ktoré citovali viaceré medzinárodné agentúry, od vypuknutia vojny 7. októbra 2023 zahynulo v Pásme Gazy viac než 60 034 Palestínčanov a 145 870 bolo zranených. Väčšinu obetí tvorili ženy a deti, čo poukazuje na rozsiahly dopad konfliktu na civilné obyvateľstvo.
Vojna sa začala po útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom zahynulo takmer 1 200 ľudí a ďalších 251 bolo unesených do Gazy. Tento útok bol označený za najkrvavejší deň pre židovský národ od čias holokaustu. Nasledovala rozsiahla izraelská ofenzíva, ktorá mala za cieľ zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov. Napriek tomu, že Hamas bol výrazne oslabený, zostal aktívny až do uzavretia prímeria v októbri 2025.
Počas konfliktu bola humanitárna situácia v Gaze kritická. Podľa odhadov BBC predstavoval počet obetí približne 2,1 % z predvojnového počtu obyvateľov Gazy, čo znamená, že približne 1 z 50 ľudí zahynul. Okrem obetí a zranených bolo státisíce ľudí vysídlených, keďže izraelské bombardovanie zničilo celé štvrte, infraštruktúru a zdravotnícke zariadenia.
Konflikt trval od 7. októbra 2023 do 13. októbra 2025, kedy bola podpísaná dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, sprostredkovaná Tureckom, Katarom, USA a Egyptom. Táto dohoda ukončila takmer dvojročné násilie, ktoré otriaslo Blízkym východom a vyvolalo globálne reakcie.
Zdroj: internet
O autorovi
