Kyjev pod útokom: Ruské drony zasiahli budovu ukrajinskej vlády

V noci zo soboty na nedeľu zažila Ukrajina jeden z najmasívnejších vzdušných útokov od začiatku ruskej invázie. Ruské ozbrojené sily vyslali rekordných 805 dronov a 13 rakiet, pričom ukrajinská protivzdušná obrana dokázala väčšinu z nich zneškodniť. Napriek tomu sa niektoré dostali až do centra Kyjeva, kde bola poškodená budova ukrajinskej vlády.

Podľa vyjadrenia premiérky Julije Svyrydenkovej ide o prvý prípad, keď bola vládna budova priamo zasiahnutá nepriateľským útokom. Poškodenia sa týkajú najmä strechy a horných poschodí objektu. Na mieste vypukol požiar, z ktorého stúpal hustý dym, a hasiči momentálne pracujú na jeho likvidácii. Fotografie z miesta zverejnila premiérka na svojom profile na Telegrame, no zatiaľ nie je jasné, či išlo o priamy zásah alebo o následky padajúcich trosiek.

Útoky si vyžiadali najmenej štyri obete na životoch a desiatky zranených. Zásahy boli hlásené aj v ďalších mestách, pričom infraštruktúra utrpela značné škody. Ukrajina reagovala protiútokom na ropovod Družba v ruskej Brianskej oblasti, kde následne vypukol rozsiahly požiar.

Tento vývoj predstavuje výraznú eskaláciu konfliktu, keďže útok na vládnu budovu v hlavnom meste má nielen vojenský, ale aj symbolický význam. Medzinárodné spoločenstvo pozorne sleduje situáciu, pričom sa očakávajú reakcie zo strany západných lídrov. Ukrajinská vláda zatiaľ neoznámila, či bude v dôsledku útoku prijímať nové bezpečnostné opatrenia alebo meniť taktiku obrany.

Vzhľadom na rozsah a intenzitu útokov sa očakáva, že nasledujúce dni prinesú ďalšie informácie o škodách, obetiach a možných politických dôsledkoch. Ukrajinská verejnosť zostáva v napätí, zatiaľ čo vláda apeluje na zachovanie pokoja a jednoty.

Energetická tepna Európy pod paľbou: Ropovod Družba v tieni konfliktu

Ropovod Družba, známy aj pod ruským názvom „Дружба“, čo znamená „priateľstvo“, predstavuje jednu z najvýznamnejších energetických tepien Európy. Vybudovaný bol v 60. rokoch 20. storočia bývalým Sovietskym zväzom s cieľom zásobovať krajiny strednej a východnej Európy ropou. S dĺžkou presahujúcou 4 000 kilometrov sa stal najdlhším ropovodom na svete. Jeho trasa sa začína v ruskom meste Samara a rozvetvuje sa do dvoch hlavných vetiev – severnej, ktorá vedie do Poľska a Nemecka, a južnej, ktorá zásobuje Ukrajinu, Maďarsko, Slovensko a Česko. Ropovod spravuje ruská štátna spoločnosť Transněft a jeho kapacita dosahuje približne 2 milióny barelov ropy denne.

Na Slovensku má Družba kľúčový význam pre energetickú bezpečnosť. Ropa, ktorá cez tento ropovod prúdi, sa spracováva najmä v rafinérii Slovnaft v Bratislave. Napriek snahám Európskej únie o zníženie závislosti od ruskej energie, Slovensko a Maďarsko si zachovávajú výnimku, ktorá im umožňuje pokračovať v dovoze ruskej ropy cez Družbu.

V posledných týždňoch sa ropovod stal terčom ukrajinských útokov dronmi, najmä v Brianskej oblasti Ruska. Ukrajina tým reaguje na ruské útoky a snaží sa narušiť strategickú infraštruktúru Moskvy. Tieto útoky spôsobili požiare a dočasné prerušenie dodávok ropy do Slovenska a Maďarska. Napriek tomu slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková ubezpečila verejnosť, že dodávky ropy na Slovensko aktuálne pokračujú bez prerušenia. Zároveň zdôraznila, že Slovensko trvá na zachovaní toku cez Družbu, keďže ide o kritický prvok energetickej stability regiónu.

Ropovod Družba tak aj v súčasnosti zostáva predmetom geopolitických napätí. Jeho význam presahuje technické parametre – stáva sa symbolom závislosti, odolnosti a politickej rovnováhy v regióne, ktorý sa snaží nájsť cestu medzi energetickou bezpečnosťou a strategickou nezávislosťou.

Zdroj: internet

O autorovi