Kauza Petra Kmeca: Dotácie a podozrenia z korupcie
Vicepremiér pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec skončil vo funkcii po prevalení kauzy inovačných dotácií. Premiér Robert Fico oznámil, že vláda nemôže byť spájaná s pochybnosťami pri nakladaní s verejnými financiami, a Kmec nakoniec podal demisiu sám.
Rozdeľovanie stoviek miliónov eur
Kmecov úrad mal na starosti rozdeľovanie približne 200 miliónov eur určených na podporu biotechnológií, robotizácie a automatizácie. Podľa opozície sa dotácie dostali k firmám, ktoré mali byť prepojené na stranu Hlas-SD, jej darcov či spriaznených podnikateľov.
Najviac sa spomína spoločnosť Perry Soft, kde má podiel podnikateľ blízky Hlasu. Táto firma získala dotáciu vo výške asi 3 milióny eur na rozvoj robotiky. Opozícia upozornila aj na ďalšie menšie a málo známe firmy, ktoré nemali preukázateľné skúsenosti v oblasti inovácií. Niektoré z nich boli označené za „garážové“ či dokonca prevádzky pôsobiace v zberných dvoroch.
Stopnutie dotácií a trestné oznámenia
Po narastajúcom tlaku médií a verejnosti Kmecov úrad pozastavil podpisovanie zmlúv v hodnote približne 65 miliónov eur, kým sa neskončí audit. Už podpísané zmluvy ostali právoplatné, ale vyplácanie peňazí sa zastavilo.
Opozičné strany Progresívne Slovensko (PS) a SaS podali trestné oznámenia pre podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku a podplácania. Podľa nich išlo o systémové rozkrádanie verejných peňazí.
Politické dôsledky
Kmecova demisia je vnímaná ako najzásadnejší zásah do vlády od jej nástupu. Opozícia ju označila za dôkaz, že ministri Hlasu patria medzi najskorumpovanejších členov kabinetu. Kauza zároveň posilnila napätie medzi koaličnými partnermi a otvorila otázku, či budú nasledovať ďalšie odvolania.
Peter Kmec – diplomat a politik
Peter Kmec sa narodil 11. novembra 1966 v Nitre. Vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, kde sa venoval problematike medzinárodnej politiky a diplomacie. Neskôr si svoje vzdelanie doplnil aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už od začiatku svojej kariéry sa orientoval na zahraničnú politiku a diplomaciu, čo sa stalo jeho profesijným poslaním.
Do diplomatických služieb Slovenska vstúpil začiatkom deväťdesiatych rokov. V rokoch 2000 – 2003 pôsobil ako zástupca veľvyslanca na slovenskom veľvyslanectve v Izraeli. Následne sa stal veľvyslancom Slovenska vo Švédsku, kde pôsobil do roku 2007. Najvýznamnejšou časťou jeho diplomatickej kariéry bolo obdobie medzi rokmi 2012 – 2018, keď zastával post veľvyslanca Slovenska v USA. Po návrate na Slovensko sa stal poradcom predsedu vlády pre zahraničnú politiku.
Kmec sa postupne začal angažovať aj v politike. V roku 2020 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, kde pôsobil ako podpredseda výboru pre európske záležitosti. V roku 2023 ho strana HLAS – sociálna demokracia nominovala na post podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. V tejto funkcii mal na starosti rozdeľovanie prostriedkov z európskych fondov a podporu inovačných projektov.
Jeho politická kariéra však bola poznačená vážnou kauzou. V roku 2025 sa prevalili podozrenia z netransparentného rozdeľovania dotácií v hodnote približne 200 miliónov eur. Opozícia tvrdila, že prostriedky smerovali k firmám blízkym strane HLAS-SD a jej podporovateľom. Premiér Robert Fico následne oznámil, že vláda nemôže byť spájaná s pochybnosťami o korupcii. Kmec sa rozhodol podať demisiu ešte pred tým, ako by bol formálne odvolaný.
Jeho odchod z funkcie podpredsedu vlády sa stal jedným z najzásadnejších momentov politického diania na Slovensku v roku 2025. Kauza dotácií vyvolala silnú kritiku opozície a otvorila otázku dôveryhodnosti strany HLAS-SD. Kmec tak zanechal stopu nielen ako skúsený diplomat, ale aj ako politik, ktorého kariéra sa skončila v tieni podozrení z korupcie.
Zdroj: internet
O autorovi
